Minulý rok bola grécka vláda dotlačená k tretej, 86-miliardovej pôžičke. Premiér Alexis Tsipras tým stratil značnú časť popularity, legitimity, niekoľkých spojencov a šancu na zlepšenie situácie v krajine. Ostatok eurozóny tým prišiel o zvyšky morálneho kreditu a možnosť tvrdiť, že prvoradou motiváciou je úsilie „pomôcť Grécku“.
Odvtedy bojuje vláda v Aténach o uvoľnenie každej ďalšej tranže pôžičky. Tsipras pretláča cez parlament „reformy“ požadované veriteľmi za čoraz vyššiu politickú cenu. Ak ešte verí, že sa situácia môže obrátiť, je to viera odporujúca faktom. Opäť sa o tom mohol presvedčiť tento týždeň.
Súčasťou vlaňajšej dohody (presnejšie gréckej kapitulácie) o treťom pôžičkovom programe bol hmlistý sľub, že sa veritelia budú zaoberať otázkou výšky gréckeho dlhu. Nebol to ústupok Nemecka a spol. voči Grékom. Nie je dôvod veriť, že to bol ústupok voči zdravému rozumu. Prísľub si vynútil Medzinárodný menový fond. Ten totiž považuje grécky dlh za neudržateľný. Podľa žiadneho racionálneho scenára ho nebudú Atény schopné splatiť. A to im sťažuje návrat na finančné trhy – teda k schopnosti samofinancovať dlh.
V takých prípadoch pravidlá MMF zakazujú poskytovať pôžičku. Jediným riešením je znížiť dlh. Akokoľvek. Odpisom, inou formou reštrukturalizácie, no na konci dňa sa musí dostať výrazne pod súčasných 170 a niečo percent HDP.
Začiatkom tohto týždňa urobil grécky premiér ďalšie zmeny vo vláde. Cieľ: dokončiť kontroverzné reformy na trhu práce (zjednodušenie prepúšťania zamestnancov štátnych podnikov, obmedzenie práva na štrajk) a posunúť privatizáciu. Naplnením novej série požiadaviek veriteľov by získal ďalšiu časť pôžičky na krytie starých úverov. A v decembri by sa mohli začať konkrétne diskusie o znížení dlhu. Toľko, pokiaľ ide o nádeje vlády v Aténach. Na stretnutí ministrov financií eurozóny sa však Gréci od Wolfganga Schäubleho a šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema dozvedeli, že diskusie o odpustení dlhu sa do konca roka neuskutočnia. Naviac im naznačili, že zásadné dlhodobejšie riešenie ťažko očakávať pred polovicou roku 2018, keď vyprší tretí grécky pôžičkový program. Čo to znamená?
V prvom rade, priblíži sa pád Tsiprasovej vlády, ktorá „reformy“ predáva práve na základe sľubu odpustenia dlhov. Európski politici možno veria, že ju nahradí konzervatívna Nová demokracia. To však nič nezmení na fundamentálnych ekonomických limitoch. Bez výrazného odpisu dlhu bude Grécko v roku 2018 zas len odkázané na ďalší pôžičkový program. Alebo na vystúpenie z menovej únie.
Práve o to možno ide. Nekompromisný postoj nemeckého ministra financií si už ťažko vysvetľovať ako neochotu urobiť nepopulárne rozhodnutie pred budúcoročnými voľbami v Nemecku. Je pravdepodobné, že sa svojho plánu „očistenia eurozóny“ od krajín, ktoré na to nemajú, nikdy nevzdal. Ďalšie dejstvo gréckej tragédie je otázkou času.