Negatívne zrkadlo podnikateľského prostredia na Slovensku však predstavuje rozsah a objem nesplnených finančných záväzkov firiem voči štátu, ako aj nezaplatených faktúr obchodných spoločností.
Zvyšujúci sa počet reštrukturalizácií a bankrotov firiem, ako aj vysoký objem toxických pohľadávok po lehote splatnosti pripisujú dodávatelia jednoznačne na vrub zle fungujúcemu štátu.
Ten naozaj nepomáha firmám, ako by mal, keďže na rozdiel od viacerých krajín EÚ, vrátane ČR, nie je ochotný vrátiť firmám späť DPH ani v prípade, keď ich obchodný partner zbankrotoval. Odviesť DPH až po úhrade faktúry odberateľom je tiež možné len v prípade podnikateľov s malým obratom.
Slovensko začalo v roku 2016 novú etapu zlepšovania právneho prostredia zameranú na ochranu serióznych firiem a nastavilo nové pravidlá pre trestanie hriešnikov z radov firiem nesúcich prívlastok neplatiči faktúr. Odhaliť firmu, ktorej podnikanie je prinajmenšom podozrivé, je dnes na Slovensku oveľa jednoduchšie ako v nedávnej minulosti.
Žiaľ, dodávatelia sa spoliehajú viac na dobré slovo, ako na kvalitnú zmluvu. Pritom zistenie dostatočného množstva aktuálnych informácií o firme, s ktorou chceme v budúcnosti spolupracovať, nikdy v histórii Slovenska nebolo jednoduchšie ako dnes. Internetové portály s rôznou štruktúrou databáz sú základným pravidlom úspešného podnikania.
Mnohým problémom v sporoch medzi firmami týkajúcich sa dodávok tovarov alebo služieb by sa dalo zabrániť použitím právno-bankových „zbraní“ uvedených priamo v zmluvách. Firmy si však často myslia, že namiesto zmluvy stačí vystavená faktúra. Tá však na rozdiel od objednávky zmluvou nie je.
Nedostatočné právne vedomie a neochota platiť náklady právnych služieb sa v praxi často vypomstí tým, že firmy prídu v zbabraných obchodoch a zbytočných extrémne dlho trvajúcich súdnych sporoch o veľa peňazí. Veď iba za samotný návrh na vydanie platobného rozkazu sa platí súdny poplatok šesť percent z vymáhanej čiastky. Pre úplnosť, táto sadzba je jedna z najvyšších v EÚ.
V podnikateľskej praxi nie sú zriedkavé ani prípady, keď si z dôvodu bankrotu kľúčového zákazníka firmy zlomia väzy a onedlho skončia v konkurze tiež. Nové pravidlá trestnoprávnej zodpovednosti firiem, posilňovanie postavenia veriteľov v prípadných žalobách týkajúcich sa poškodzovania alebo uprednostňovania veriteľov, zanedbanie povinnosti štatutárnych zástupcov dlžníckej firmy poslať túto do bankrotu v prípadoch uvedených v zákone a iných receptov právneho jedálnička možno dokážu v pomerne blízkej budúcnosti, že zrkadlo podnikateľského prostredia ukáže konečne pravú tvár bez falošnej kozmetickej masky.