Error bez domova

Farebné pel-mel, kostýmy, rekvizity, pobehovanie, chvatné telefonáty. Divadelná šatňa ako každá iná. Trojdňový medzinárodný festival bezdomoveckých divadiel Error 2016 vo štvrtok otvára svoje brány po desiaty raz. Hektikou sa nijako nelíši od iných festivalov.

24.11.2016 17:00
debata (1)

Error, chyba v systéme – to je ten rozdiel. Herci a herečky bratislavského Divadla bez domova, rovnako ako ich priatelia a priateľky zo zahraničia, o chybách v systéme iba nehrajú. Žijú ich. Nedobrovoľne, ale s plným nasadením. Inak sa nedá, ide o život. O každodenné prežitie. O každú ďalšiu zvládnutú noc.

Hviezdy divadelných dosiek, s ktorými sa stretávame na známych zabehaných scénach, o svojich bezdomoveckých kolegoch a kolegyniach často ani netušia. Rovnako tak „bežné“ divadelné publikum nevie, že kdesi na Štefánikovej ulici v nádhernom Pisztoryho paláci sa ľudské tragédie či absurdné komédie neodohrávajú iba na doskách, ktoré vraj znamenajú svet.

Aktérom festivalu Error píše scenáre ich každodenný život. A oni ich potom v predstaveniach „iba“ nehrajú; ukazujú nám, ako nepekne sa s nami môže osud zahrať. Áno, aj s nami. A ako sa s tým dá (či nedá) vyrovnať.

Herci a herečky festivalov, ako je Error, nežiaria pred kamerami, neprepiera ich bulvár, a ak áno, tak väčšinou v rýdzo nedivadelnom a nedôstojnom kontexte; nehonosia sa róbami na plesoch v opere, nepredvádzajú nové autá, liftingy, partnerov ani partnerky. Nerobia tak nielen preto, že by nechceli. Oni jednoducho nemôžu. Veď za čo a načo? O chyby v systéme sa nablýskané kamery nezaujímajú. Žiaľ, ani systém sa o nich nezaujíma. Inak by sa nimi nestali.

Raz večer mi principál a autor Divadla bez domova Patrik Krebs, vyštudovaný herec i učiteľ cudzích jazykov, spolu so svojím ansámblom poriadne „naložili“. V jednej z ich hier (schválne nebudem menovať; odporúčam všetky), v ktorej je do deja zatiahnuté aj publikum, kladú otázky: pomáhať hneď, tu a teraz, konkrétnemu človeku v konkrétnej situácii, alebo riešiť pomoc systémovo: látať diery, cez ktoré sa prepadávajú do ničoty ľudia, ktorí sa z takých či onakých dôvodov ocitli na okraji spoločnosti, mimo systémových záchranných sietí?

Moje hlasovanie o vývoji situácie v predstavení bolo vždy „na výške“. Samozrejme, treba riešiť zlý systém. Ako inak pomôcť všetkým, ktorí to potrebujú, ak nie systémovo? Ani len tichý nenápadný hlások sa ma v duchu neopýtal: „A čo tá žena v obchode, ktorá potrebuje pomoc práve v tejto chvíli? Necháš ju tam stáť bez rady, bez pomoci, možno aj bez jedla, kým do akcie nenastúpi zaplátaný systém?“

Divadlá bez domova, ktoré majú svoje hviezdy ako všetky ostatné, ktoré majú svojich „Chudíkov“ a ktoré nás rovnako ako iné rozosmejú či prinútia sa zamyslieť, ponúkajú však jeden veľký bonus. Po odchode z divadla nie ste bohatší len o obrazy skutočného života. Ste bohatší o ďalšie poznanie, kým ste vy sami. A ako v mojom prípade môže to byť poznanie vskutku prekvapivé. Veď si to choďte vyskúšať na vlastnej koži; stojí to zato.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #festival #bezdomovci