Domáci podnikatelia preto čoraz viac apelujú na vládu, aby sa Slovensko viac otvorilo pracovnej sile z krajín mimo EÚ, kde si ľudia vážia aj pracovné príležitosti trebárs za 450 eur brutto mesačne. Slovenský pracovný trh v prípade odbúrania bariér na zamestnávanie uchádzačov o prácu napríklad zo susednej Ukrajiny alebo iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu v zásade preto žiadna revolúcia v platoch nečaká. Slovákov, ktorí odišli za prácou do zahraničia, voľné pracovné miesta na Slovensku akosi nelákajú. Pokiaľ si zvykli na život v zahraničí, návrat domov dočasne alebo trvale odložili. Buď pre oveľa vyššiu mzdu za vykonanú prácu, alebo pre sociálne služby a podporu od hostiteľskej krajiny.
Viac ako štvrťstoročie od nežnej revolúcie priemerná mzda zamestnanca predstavuje u nás, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku iba necelú tretinu toho, čo vo vyspelých západoeurópskych krajinách EÚ. Nariekať nad 35-percentnými odvodmi hradenými zamestnávateľom z každého eura, ktoré pracovník zarába v hrubej mzde, nemá zmysel, lebo sa počítajú z nízkeho základu. Ak sú životné náklady, ako aj produktivita práce u nás na úrovni troch štvrtín západoeurópskych krajín, je priestor aj na vyššie mzdy tých, čo vytvárajú hodnoty premieňané na firemné zisky.
Často počúvame úst politikov a verejnosti nezodpovedanú otázku: kedy dobehneme v úrovni odmeňovania vyspelé krajiny EÚ? Pre objektívne zodpovedanie otázky som siahol po štatistických údajoch o vývoji miezd v NSR. Z nich vyplýva, že priemerná mzda v západnom Nemecku v roku 1974 (!) predstavovala v absolútnej nominálnej výške približne toľko, čo dnes zarobí priemerný zamestnanec na Slovensku. Medzi rokmi 1970 až 1975 sa nominálne mzdy zamestnanca v Nemecku zvýšili o cca. 4-tisíc eur brutto ročne z úrovne 7 076 eur ročne na 11 213 eur ročne. Nemecký zamestnanec v tom čase teda dostal v hrubom 934 mesačne, čo priemerný Slovák nemal ani o štyridsať rokov neskôr v roku 2015.
V porovnaní s krajinami západnej Európy máme v oblasti odmeňovania čo doháňať. Štát by si mal posvietiť na tie firmy, ktoré platia kvalifikovaným pracovníkom oproti priemernej mzde v danej profesii podozrivo málo, či zamestnanec nie je obeťou tzv. švarcsystému, aby firme šetril odvody z miezd. Zároveň by sme mali zmeniť daňový model tak, aby viac zvýhodnil cez daňový bonus zamestnancov, ktorí vychovávajú aspoň dve nezaopatrené deti, alebo trvalo zvýhodnil tých, čo dochádzajú čoraz drahšími vlakmi a autobusmi za prácou mimo svojho bydliska. Pokiaľ sa uspokojíme, že všetko vyrieši trh, štyridsaťročné zaostávanie v priemernej úrovni miezd a platov v porovnaní s Nemeckom nedoženieme ani o ďalšie štyri nasledujúce dekády.