Ani jedna z nájdených webových stránok, ktoré sa budúcnosťou hlavného mesta zaoberajú, či už formou diskusných fór, alebo článkov, nepatrí štátu, mestu ani mestským častiam. Čím, samozrejme, netvrdím, že také stránky a dišputy neexistujú.
Priznávam, že som si veľkú prácu so surfovaním na túto tému nedala. Zámerne. Mojím cieľom nebolo nájsť malú dobre skrytú správičku, ale veľké diskusie o tom, ako si ľudia, žijúci v Bratislave, a štátne, mestské a miestne samosprávy a inštitúcie predstavujú rozvoj svojej metropoly.
Áno, máme územné plány, máme plánované zóny, máme množstvá rôznych konaní, ktoré viac alebo menej priamo súvisia s rozvojom sídla republiky. Nemáme však – alebo aspoň ja ho nevidím – skutočný záujem verejných „entít“ o názor občanov a občianok Bratislavy, a tých, čo do Bratislavy denne prichádzajú za prácou či do školy. Alebo len tak.
Takže ako je to s tým záujmom o vízie, ako by mala vyzerať Bratislava ako mesto budúcnosti? Jeden z diskutérov na známej sociálnej sieti pre mladých v jednej (nie príliš košatej diskusii) poznamenal, že ide o to, „koľko rokov je budúcnosť". A dodal, že „možno v roku 2079 už bude vyzerať podobne ako iné hlavné mestá, vlastne nie, pochybujem o tom“.
A presne o tomto hovorím. Nevieme. Netušíme. Nik z kompetentných sa nás nepýta. Nechce oficiálne poznať naše názory na to, v akom meste chceme žiť, ani na to, v akom meste určite žiť nechceme.
Otázok, na ktoré by malo mesto hľadať odpovede, je nepomerne viac a významnejších, ako len predeľovať lavičky v meste na dve časti, postávať pri „odhaľovaní“ nových odpadkových košov v centre, určovať prevádzkové hodiny eskalátorov a chváliť sa svetelnou signalizáciu počasia hore na Ufe. A novým starým mostom.
Všetky tie nepoložené otázky (alebo azda aj položené, ale veľmi potichu) však na svoje odpovede nečakajú. Mesto sa nezadržateľne rozvíja a navrch majú tí, ktorí sa nepýtajú, iba mávajú kešeňou.
Ak by sme za raj mesta považovali jeho – našťastie takmer nedotknuteľné – historické centrum, ktoré je chránenou pamiatkovou rezerváciou, a je aj najsledovanejšou časťou mesta, tak na východ od raja sa dejú veci, ktoré z Bratislavy robia úplne nové, neznáme mesto. A je to tak v poriadku. Mestá sú mestami preto, lebo neustále expandujú, ustavične sa zvyšuje počet ich obyvateliek a obyvateľov.
Predpokladám, že Mária Terézia si v čase obrovského rozmachu mesta v 18. storočí nedávala robiť prieskumy verejnej mienky a že sa určite našlo mnoho frflošov, ktorým sa nepáčil prerod mesta od malej nízkopodlažnej provinčnosti k zástavbe palácmi a neskôr aj vysokými nájomnými domami.
Od tých čias sa však ponímanie demokracie zmenilo. Neviem ako vy, ale ja by som sa rada podieľala na budovaní raja aj na východ (ale aj západ, sever a juh) od magistrátu.