Po tom, čo ohlásil koniec používania politickej korektnosti, konzistentne vyhlásil, že nám „vyrastá ďalšia generácia spoluobčanov, ktorí nechcú pracovať a nebudú pracovať“.
Premiér a veštec v jednom pokračoval vo svojom „sociálnodemo¬kratickom“ ťažení dovolávaním sa legitímneho reštriktívneho postupu: „Pokiaľ títo ľudia prejavia záujem o prácu, prejavia záujem spolupracovať, vtedy im treba pomôcť, ale ak nechcú nič iné, len zneužívať sociálny systém, toto tolerovať nebudeme. Minister vnútra má v tomto úplnú podporu.“ Nezachytila som v tomto kontexte nič zásadné o podpore napríklad pre ministerstvo práce.
Snem odmenil Roberta Fica súhlasným potleskom, keď búchajúc do stola zdôraznil, že „musíme začať robiť v rómskych osadách poriadky“. To najdesivejšie však ešte iba prichádza: „Rok 2017 musí byť rokom, v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia. Najskôr naši ľudia!“ Kto sú to, tí naši ľudia, sme sa nedozvedeli, ale rómske obyvateľstvo, narodené a žijúce na území Slovenskej republiky, to, zdá sa, nie je. En bloc.(A to sa podľa poslanca Ľuboša Blahu vraj strana posúva doľava. Hm.)
Síce málo, ale predsa len je pravdepodobné, že aj medzi politikmi sa nájde zopár takých, čo vstúpili do politiky s čistými úmyslami. S túžbou posúvať Slovensko dopredu. Bez snahy riešiť výhradne svoje bankové konto. Predpokladám, že aj vy v tomto tvrdení cítite ten ironický osteň. Pritom ja prítomnosť slušných ľudí v slovenskej politike aspoň pripúšťam, na rozdiel od premiéra v súvislosti s rómskym obyvateľstvom.
Premiér jednoducho už dnes vie, že aj tí Rómovia a Rómky, ktorí sa ešte ani nenarodili, nebudú chcieť robiť. Lebo Cigáni. Nehovoriac o tých, ktorí tu už sú a treba im dať… aha, nie, o obuškoch na sneme nebola reč. Hovorilo sa iba o reštrikcii. Veľmi korektne. Nuž, neviem, neviem, či sa na podobné výroky nevzťahujú niektoré paragrafy nášho právneho systému. Že by s analýzou vypomohla ministerka spravodlivosti?
Žiaľ, podobný typ vyjadrovania nie je na Slovensku z úst politikov ani političiek ojedinelý. Nemálo z nich si na tom postavilo svoju kariéru. Všimol si to aj Fico, keď na sneme hovoril o tom, že „my sa bojíme niečo povedať, lebo je to politicky nekorektné, ale druhá strana, extrémisti, radikáli, tento jazyk používajú a získavajú ním aj obrovskú prevahu a obrovskú podporu.“ Že by práve toto premiéra škrelo?
Či už tieto výroky slúžia na odpútavanie pozornosti od iných problémov, alebo sú cielenou voličskou mucholapkou, prípadne oboje, náš parlament a vláda sa čoraz viac namiesto riešenia problémov všetkých ľudí bez rozdielu venujú svojej vlastnej (bielej, patriarchálnej) replikácii a vytváraniu obrazu nepriateľa štátu. Nepriateľa, ktorého bude treba „optimalizovať“? Pýtam sa „korektným“ jazykom poslanca Kollára.