Dohoda v nedohľadne

Štvrtkový summit bol symbolickou bodkou za naším predsedníctvom. Otázka migrácie stále viac rozdeľuje, ako spája. V čase písania komentára môžeme výsledok decembrového summitu len hádať. V niektorých otázkach je to však hádanie s pomerne vysokou dávkou istoty. Jednou z nich je migrácia.

16.12.2016 17:00
debata (1)

V Európskej únii existuje zhoda v úsilí problém v maximálne možnej miere „externalizovať“: zabránením, aby sa migranti a utečenci do EÚ dostali (posilnením ochrany hraníc, ich udržaním v tranzitných krajinách) a prenesením zodpovednosti na štáty mimo únie (napr. dohodami podobnými tej medzi EÚ a Tureckom). Čo však s tými, čo sa cez hranice dostanú? Táto otázka bude rozdeľovať úniu aj budúci rok.

Návrh slovenského predsedníctva na „efektívnu solidaritu“ je de facto iba variáciou na tému „dobrovoľného prijímania“ azylantov, ktoré nefungovalo už v roku 2015. Pre Taliansko, Grécko či Maltu je a zostane neprijateľným.

Logika je jednoduchá: problém preplneného utečeneckého tábora v Puglii nevyrieši, ak tam pošleme dvadsať policajtov či sto diek. Rovnako sa nedá predpokladať, že maďarská, poľská či slovenská vláda zmenia postoj ku kvótam. Ako teda bude EÚ riešiť migračnú krízu? V princípe sú možné tri scenáre.

Prvým je pokračovanie súčasného stavu. EÚ sa sústredí na ochranu hraníc, dohody o repatriácii a pod. a zodpovednosť za tých utečencov, ktorí sa do Európy dostanú, nechá na pleciach krajín na schengenskej hranici.

Udržateľnosť takéhoto „riešenia“ bude závisieť od sily migračných tokov. No keďže situácia na Blízkom východe či v subsaharskej Afrike sa v najbližšom čase nebude zlepšovať, skôr naopak, tlak na európske hranice porastie.

Takáto situácia bude dlhodobo neudržateľná. Keďže celoeurópska dohoda o relokačnom mechanizme nebude existovať, o spoluprácu sa môže pokúsiť užšia skupina krajín. Nemecko, Rakúsko a ďalšie štáty ponúknu pomoc – vrátane prerozdeľovania žiadateľov o azyl – a prísľub, že na vzájomných hraniciach nepostavia ploty z ostnatého drôtu.

Výmenou za to budú Taliansko či Malta nasledovať osud Grécka: stanú sa nárazníkovou zónou. Spolupráca sa môže vyvinúť na „mini Schengen“, vrátane harmonizácie azylových procedúr.

Na krajiny, ktoré sa na spolupráci nezúčastnia, sa samozrejme povinnosť prijať utečencov nebude vzťahovať. Rovnako nie sľub, že im na vnútorných hraniciach nezavedú „dočasné ochranné opatrenia“.

Nedá sa vylúčiť ani tretia možnosť. Bez akejkoľvek spolupráce sa krajiny uchýlia k čisto národným stratégiám. Po uzavretí „balkánskej cesty“ sa budú možno stavať ploty na „alpskej“ či „pyrenejskej“ ceste. Komisia bude hroziť žalobami, vláda v Ríme sa bude vyhrážať politickou odvetou (napr. blokovaním iných dôležitých rozhodnutí), na situácii to však nič nezmení.

Eskalácia krízy bude vodou na mlyn protieurópskym a extrémistickým stranám. Mimochodom, budúci rok nás čakajú dôležité voľby v Holandsku, vo Francúzsku, v Nemecku a asi aj v Taliansku. V otázke migračnej krízy sa slovenské predsedníctvo – a naši politici – možno vyhlo veľkým prešľapom. Hľadaniu riešenia sme však nepomohli.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #summit EÚ