Kým my dostávame darčeky od niektorých sympatických rozprávkových bytostí, iní ich musia prijímať od rozprávkových bytostí, ktoré si nikdy neželali.
Napríklad Angličania od pančuchy. I keď pančucha na rímse kozuba, v ktorej je nejaký bicykel, herná konzola alebo niečo podobné a užitočné, nikoho už dnes až tak veľmi nerozčuľuje. Ani to, ako také veľké predmety „Otec Vianoc“ dostal pod stromček cez komín, to už tak veľmi nikto nerieši. Tiež už nikoho nerozčuľuje iný strašný chýr, že sa dlhodobo pri tejto príležitosti bozkávajú pod e-mailom, ba že to dokonca robili už vtedy, keď ešte nijaký e-mail nebol ani na svete!
U nás to prebieha zatiaľ pokojne a skromne. Bozkáva sa zatiaľ normálne, teda iba niekedy, a to pod imelom. No v susednej Ukrajine riešia dlhodobo oveľa závažnejší problém. Je ním podľa všetkého zákerná dvojica dedo Mráz a Snehulienka. Vlastenec, poradca ukrajinského prezidenta Oleh Medvedev si vraj v súvislosti s nimi položil závažnú otázku: „Môžu spadať pod dekomunizáciu ako symboly sovietskej epochy? Je celkom možné, že sú aktívnymi agentmi ruských tajných služieb, že sú takpovediac soft power Kremľa. Môžu byť tieto artefakty účasťou sviatočného rozjímania?“
Priznávam sa, že som v prvých momentoch túto otázku tiež zľahčoval. Nikdy mi nepripadali až takí veľmi nebezpeční, až kým som na jednom obrázku neuzrel tvár pravdy – to znamená istú Snehulienku v minisukni! Monumentálny dedo Mráz bol vedľa nej vcelku prehliadnuteľný, asi ako mravček vedľa slona.
Hneď som vedel, o čom poradca Medvedev hovorí. Táto Snehulienka bola nebezpečná, aspoň podľa môjho názoru, hneď od začiatku a takmer pre každého. Mnoho mladých ľudí by nielen pre darčeky, no i pre ňu samu zradilo záujmy krajiny i celého liberalizmu, socializmu, kapitalizmu, feudalizmu, ba napokon i zdravého rozumu.
Napriek všetkým okolnostiam môjho už pomerne stareckého veku sa ešte stále viem vmyslieť do istých problémov celkom mladých ľudí a pritom aj Oleha Medvedeva. Práve preto sa ho chcem na tomto mieste zastať.
Podceňovať v tomto smere Snehulienku je ako nosiť sovy do Atén, alebo, presnejšie povedané, drevo do lesa! Tradičný je vraj svätý Mikuláš, no postavený vedľa onej Snehulienky skončí iste rovnako nevýrazne ako dedo Mráz, aj keby mal na chrbte a na svedomí pár kamiónov koly, aké do Európy každoročne priváža Santa Claus.
To je osud zaznamenaný už dávno v desiatkach antických tragédií, sprevádzaných nielen pohanskými symbolmi, no predovšetkým nádejami a sklamaniami skutočne ľudského údelu či osudu. Preto sa tešme v tento výnimočný deň najmä blízkosťou a láskou našich blízkych! Pozrime sa mu smelo do tváre, naberme síl a prinajmenšom skúsme naplniť ďalší rok niečím prirodzene krásnym a vzájomným pochopením!