Počúvať šialené detonácie v meste, kde od minulého roka platí zákaz používania „ťažkej“ pyrotechniky, automaticky navodzuje predstavu zvukov vojen. A úľavu, že nás sa to netýka. To je jedna strana mince silvestrovskej zábavy veľkej časti (nielen) bratislavského obyvateľstva.
Tou druhou sú mŕtve vtáky, vtáky vysilené vyčerpaním, vystresované i mŕtve domáce zvieratá v bytoch, domoch, maštaliach, divé i túlavé. Nikomu z nich sa nedá vysvetliť, že ide o veselie. Viem, žiadne utrpenie nie je pre korunu tvorstva, ktorá ešte nedávno všetkým do omrzenia so slzou v oku želala pokojné sviatky, dostatočný dôvod na to, aby sa veselila menej bujaro.
Neviem, či platí priama úmera, že kto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí. Silvestrovská noc v Bratislave, podľa dostupných správ s výnimkou centra mesta, tomuto tvrdeniu pritakáva.
Súdiac podľa najmenej hodinovej „vojnovej“ zábavy žije vo všetkých mestských častiach dostatok národa, ktorému sú ukradnuté nielen zvieratá, ale aj batoľatá či chorí ľudia. Empatia nie je jeho silná vlastnosť počas celého roka, takže žiaden div, že sa počas silvestrovskej noci správa rovnako necitlivo. Ako na Nový rok, tak po celý rok.
„Raz za rok na to mám právo! Inak v kuse makám, tak o čom točíš?" (Novoročný citát zo sociálnej siete.) Moje srdce sa upokojilo po pár hodinách. Na náš sídliskový dvor sa však zatiaľ ešte nevrátili ani holuby, ani straky, ani sýkorky. Nepomáhajú ani lákadlá v podobe vtáčieho zobu. Na blízke štrkovisko sa nevrátili čajky, labute ani kačky.
Zaujímavé je, že tie isté veselé stvory, ktoré po sebe na Silvestra nechajú v uliciach nekonečný „bordel" (inak sa to nedá povedať), používajú ako argument v prospech svojej zábavy „bordel“ po vychádzkach so psami. Kto sa zabáva, môže po sebe zanechať neporiadok, a k tomu hnev a strach okolia, nik ďalší nesmie.
Kto sa zabáva, môže porušovať zákon, nik ďalší nesmie. Zvláštna logika. Nerozumiem, že niekomu neprekáža vedomie, že vo chvíli, keď vybuchne jeho delobuch, je naňho – v tom lepšom prípade – iba nasrdené celé okolie v dosahu desiatok kilometrov. V tom horšom sa práve niekomu inému stalo niečo zlé. Iba preto, že ja sa zabávam?
Mnohí Bratislavčania a Bratislavčanky potvrdili, že je im ľahostajná nielen empatia, ale aj vzťah k nariadeniam a zákonom. Na jednej strane by podaktorí vešali politikov na najbližšie kandelábre, lebo nedodržiavajú zákony, na druhej strane sa k stanoveným pravidlám sami stavajú výberovo. Dnes sa zabávam, dnes ma nezaujíma, že delobuch, ktorý držím v ruke, nie je dovolené hodiť.
Bratislava skúsila obmedziť používanie „zábavnej“ pyrotechniky. Nepomohlo. Treba ísť ďalej: nájsť odvahu a zakázať jej predaj. A získať pre túto myšlienku aj okolité krajiny.