Týka sa to rodinných prídavkov a daňových úľav pre viacdetné rodiny, ale aj štátneho príspevku na dobrovoľné dôchodkové sporenie (DDS). Štátna dotácia penzijného pripoistenia v ČR predstavuje na zamestnanca až 6 360 Kč (235 €) ročne, ak poistenec sporí aspoň 3 000 Kč mesačne. Takúto sumu si však dokáže odkladať iba malá časť poistencov. Sporiteľovi sa okrem toho znižuje daňový základ až do výšky 24 000 Kč (888 €) ročne, pričom u nás je to za rok iba 180 €.
Nehovoriac o tom, že na rozdiel od Slovenska v Česku sa do 3. piliera zahŕňajú aj platby životného poistenia. Kým klienti DDS musia u nás platiť daň z príjmu (19%) a zdravotné odvody (4%) aj z príspevkov zamestnávateľov, naši susedia sú od takéhoto zaťaženia oslobodení až do výšky 50-tisíc Kč ročne (1 850 €). To všetko svedčí o tom, že slovenskí odborári majú čo robiť, aby sa obdobných výhod v dohľadnom čase dočkali aj slovenskí zamestnanci.
Slováci si tento rok priplatia viac na poistkách v neživotnom poistení cez novozavedený 8-percentný odvod. Napriek uisťovaniam politikov, že sa nová záťaž bude týkať len nových poistiek, navýšenie sa minimálne v poisťovni, kde mám havarijne poistené auto, dotklo aj naozaj starých poistných zmlúv. Poisťovňou zaslaný predpis poistného na rok 2017 pritom žiadnu položku zvyšujúcu poistné neobsahoval, aj keď celková výška poistného bola už navýšená.
Pri osobnom preverovaní v poisťovni som však bol poučený, že ide o korekciu za odvod z neživotného poistenia. Poisťovne pri zvyšovaní poistiek argumentujú tým, že ich marže sú pri neživotnom poistení iba vo výške štyroch percent!
Otázne teda zostáva, či sa im takéto podnikanie aj vyplatí, alebo či skôr nejde iba o ťažko kontrolovateľnú tvorbu rezerv a uplatňovanie iných účtovných výdavkov zostrihávajúcich na minimum marže v danom biznise.
Prvé lastovičky z praxe teda dokazujú, že snaha o znižovanie deficitu verejných financií zo strany tvorcov zákonov sa dotkne skoro každého opatrného občana, ktorý si svoj majetok dal poistiť.
Spoločensky morálne pozitívnym príkladom v zmenách daňovo-odvodového systému na Slovensku je zrušenie stropov pre platenie zdravotných odvodov. Doteraz bola maximálna hranica príjmu pre povinné zdravotné poistenie 4¤280 eur mesačne. To znamená, že po novom sa medzi bežných zdravotne odvodovo zaťažených smrteľníkov dostanú aj manažéri s príjmom trebárs 6– alebo 10-tisíc eur mesačne.
Uvedené zmeny sú absolútnou revolúciou v doterajšom systéme, lebo k podstatne hlbšiemu načretiu do vrecka sú po prvýkrát v dejinách samostatného Slovenska pozvaní aj najviac zarábajúci poistenci v krajine spolu so svojimi zamestnávateľmi. Dodatočných 14 % z nadštandardných príjmov sa vo firmách týka zvyčajne takého malého množstva ľudí, že argumenty o zhoršení podnikateľského prostredia vyznievajú iba ako planá fraška.