Ešte k novému roku

K dva týždne starej myšlienke zaželať niekomu do nového roka som sa vrátila včera, keď na mňa známy na benzínovej pumpe, ktorý sa práve zaháňal stierkou na okná, ešte dodatočne volal obligátne „veľa šťastia“.

17.01.2017 15:00
debata

Najskôr som želanie vzhľadom na pokročilý január takmer nepochopila, ale potom sa ho s radosťou chopila ako príležitosti pre prostý opis jedného novoročného miesta.

Nuž akurát na silvestrovskú sobotu som sa zámerne vybrala na trh, čo je pravidelná trma-vrma pestrého davu ľudí okolo hromád zeleniny, farebného tropického ovocia, vedierok s nakladaným chrenom, kapustou, kyslými uhorkami. Vedľa stoja zašivárne s kávou, vínom a fernetom. Slováci, Maďari, Bulhari, Cigáni, tu a tam nejaký Moravan alebo Senegalčan skúšajúci šťastie s náhrdelníkmi a drevenými žirafami.

Podobné trhy sú kade-tade, v Lisabone či vo Viedni, ľudia všetkých sociálnych vrstiev nesú plátenné tašky plné mrkvy, zeleru, sušeného ďumbieru, pozláteného imela, teplých ponožiek a čojaviem, podväzkových pásov. Počasie bolo navyše ako vymaľované, belasá mrazivá obloha, v čerstvom žiarivom vzduchu šum krídel, čo by sa dalo pripísať azda anjelom, keby to neboli holuby, lietajúce a prechádzajúce sa nadúvajúc zelené krky okolo odpadových košov, hľadajúc, rovnako ako ľudia na trhu, niečo do gágora.

Prosto jeden z tých dní, kedy aj bielizeň vyvesená z okien vyzerá v mrazivom vzduchu akosi slávnostne a kedy sa človek cíti bezdôvodne dobre a je plný odvahy. Toto je akiste veľmi dobrý stav mysle želať si niečo do nového roka. Ako som stála vo fronte na grilované kura a zaoberala sa okolo ťapkajúcimi psíčkami, ktorí čakali na majiteľov popíjajúcich víno pred nabitými viechami, načúvala som, ako predávajúci spolu s kuracinou rozdávajú veselo a hlučne novoročné priania.

Postava Spisovateľa vo filme Stalker Andreja Tarkovského v jednom zo svojich horúčkovitých monológov trpko konštatuje, že rozum chce byť vegetariánom, no v podvedomí túži po kuse krvavého mäsa. S potešením konštatujem, že na trhu sa dá zohnať oboje. Pravda je aj to, že priestor trhoviska s vysokým tehlovým komínom býval v minulosti bitúnkom, kde v kalužiach krvi ľudia zabíjali zvieratá.

Do nového roku si zvykneme želať dobré veci, nuž premena bitúnku na trh so zeleninou a pestrým davom vľúdne na seba pokrikujúcich ľudí rôznych jazykov z bližšia i zďaleka takou vecou hádam je. Najmä vo svete, kde nás kadekto núti, aby sme boli, a spolu svet naokolo, uniformne nevrlí.

Okrem ľudí, psíkov či holubov sa tam predsa možno zjavujú aj anjeli, aspoň niekoľkí, ktorí zabudli zomrieť. Istotne lietajú nevidení okolo stánkov či postávajú vmiešaní do davu popíjajúcich ľudí, spokojní, že niečo v ľudskej povahe, ako aj v stále sa meniacom svete zostáva rovnaké.

Azda okrem skromnej tržby trhovníkov je to všeobecná túžba ľudského rozumu, aby sa stále začínali dobré veci, na ktoré sa ľudia môžu a aj vedia tešiť. Čo na taký popravde anjelský nápad hovorí ľudské podvedomie, je už vec druhá. Ale to teraz, ešte stále na počiatku roku, neslobodno riešiť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Nový rok