Ušľachtilý počin, na ktorý sa roky čakalo a stále čaká, však, žiaľ, spadá „do kurately“ porekadla o tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Občianska iniciatíva Bratislava otvorene spochybňuje zákonnosť vydania súhlasu mesta s investičným zámerom s názvom Spomienkový háj Bukovina – cintorín pre zvieratá. Stanovisko mesta podľa nej nerešpektuje územný plán z roku 2007 a súhlasí s umiestnením stavby – cintorína, ktorý sa už prakticky realizuje – na pozemkoch v prvom stupni ochrany prírody.
Zvierací cintorín a cintoríny vôbec majú v rámci mesta výnimočné postavenie. Ich umiestnenie podlieha prísnym hygienickým normám, musia mať zabezpečenú a vyriešenú dopravnú situáciu, nesmú zaťažovať krajinu a životné prostredie a musia byť výsledkom seriózneho územno-plánovacieho procesu, nie „ad hoc“ akcie.
Pôvodne malo územie slúžiť na oddych, rekreáciu, pobyt v prírode a športové aktivity, ktoré podstatne nenarúšajú prírodný charakter územia a ktoré sú určené a dostupné širokej verejnosti. Namiesto toho vzniká v lese oplotený park, v ktorom bude treba zabezpečiť chod cintorína od dopravy cez parkovanie až po obchod a administratívu. Čo pri plánovanom počte 6 000 miest na pochovávanie nebude žiadna maličkosť, ktorá by zásadne neovplyvnila ráz miesta, prírody i životného prostredia.
Tiež nie je v poriadku, že na základe súhlasu mesta so zriadením cintorína sa môže zlikvidovať miestna dve desaťročia rastúca zeleň. Ale veď prečo nie? Bratislavská klasika – uprednostňuje sa súkromný záujem investora (prevádzkovať zvierací cintorín a z neho profitovať) pred verejným záujmom (zachovať kvalitné životné prostredie a verejnú zeleň pre potreby širokej verejnosti). Investor už dokonca stihol svojvoľne vyrúbať dreviny bez náležitého dendrologického posudku iba (!) na základe „odporúčania“ súkromnej firmy – bez povinného výrubového konania.
Zhrnuté a podčiarknuté: bratislavský magistrát vydal súhlasné záväzné stanovisko s vybudovaním cintorína pre zvieratá v bratislavskej Dúbravke napriek tomu, že je to v rozpore s územným plánom z roku 2007 a tento investičný zámer nebol vyhodnotený z hľadiska ochrany prírody tak, ako mal. Podľa Mateja Vagača z Bratislavy otvorene si Miestny úrad mestskej časti Bratislava Dúbravka zakrýva oči a nerieši ani nelegálny výrub, ani nezákonné stavanie oplotenia pozemku v lese, ani ďalšie porušenia stavebného zákona.
Je zjavné, že možné negatívne dôsledky projektu na životné prostredie i funkcie územia, ako sa zadefinovali územným plánom, nikoho z kompetentných veľmi nezaujímajú. V Bratislave nič nové: na ťahu bude zrejme opäť prokurátor. Pri takejto krásnej a ušľachtilej myšlienke je to naozaj smutné.