Rekapitulácia: Medzinárodný menový fond žiada zmiernenie rozpočtových reštrikcií, ktoré brzdia hospodársky rast, a odpustenie významnej časti dlhov. Eurozóna (najmä Nemeckom vedená skupina fiškálnych jastrabov) nesúhlasí. Grécku ordinujú dosiahnutie 3,5-percentného rozpočtového prebytku v roku 2018 a jeho udržanie po dobu niekoľkých rokov. Vláda v Aténach, zdanlivo paradoxne, stojí na strane eurozóny.
MMF neverí európskym predpovediam hospodárskeho rastu Grécka a jeho schopnosti udržať vysoko prebytkový rozpočet. Pri súčasných podmienkach začne dlh opäť narastať neudržateľnou rýchlosťou. Ak sa má fond na gréckom programe zúčastniť (teda, pripojiť sa k záchranným pôžičkám), sú len dve alternatívy: buď schváli grécka vláda ďalšie škrty výdavkov, alebo veritelia akceptujú odpustenie časti dlhu – čo je v podobných prípadoch štandardný postup. Logika pozície fondu je jasná.
Nemecko, Holandsko a ďalší chcú, aby MMF zostal formálne súčasťou programu (nateraz nie je ani dôležité, aby do Grécka posielal peniaze). Napriek tomu významnejší odpis dlhu nepripúšťajú, radšej Aténam ordinujú vysoký rozpočtový prebytok, na dlhé obdobie. Otázka realistickosti je sekundárna: nateraz stačí, ak sedia čísla na papieri.
Ak sa hádka s MMF skončí kompromisom – európski veritelia prisľúbia rokovania o odpise dlhov, Grécko bude dotlačené k ďalším škrtom a fond pri svojich prepočtoch trochu privrie oči – pokračuje sa v stratégii „predstieraných riešení“. Ak MMF formálne odíde, parlamenty v Berlíne, Haagu či Helsinkách sa môžu zdráhať odsúhlasiť poslanie ďalších peňazí. Grécko ich bude najbližšie potrebovať v júli, inak nebude schopné zaplatiť veľkú splátku a dostane sa do defaultu – čím sa zopakuje situácia spred dvoch rokov.
Problémy však môžu prísť skôr. Eurozóna a MMF sa musia dohodnúť do konca februára. Potom prídu holandské voľby, v ktorých sa najsilnejšou stranou stanú pravdepodobne euroskeptickí Slobodní. V nasledujúcom období politickej neistoty a komplikovaného zostavovania novej vlády bude Holandsko komplikovaným partnerom.
Okrem toho sa budú čoraz viac približovať nemecké voľby. CDU/CSU zisťujú, že zďaleka nebudú „povinným víťazstvom“. Ústupky od Schäubleho možno čakať iba ťažko. Skôr Grécku opäť ponúkne „dočasný odchod z eurozóny“. Politická neistota znervózňuje trhy – úroky na gréckych cenných papieroch rastú a z varovaní sa môžu stať samosplniteľné proroctvá.
To vysvetľuje súčasný postoj Atén. Odpis dlhu a zmiernenie škrtov by určite potrebovali – ekonomicky aj politicky. No sú úplne v rukách európskych veriteľov. Ak z programu vycúva MMF, stále môžu veriť v nejaké pozliepané a predstierané „riešenie“. Ak to však zabalia Nemecko či Holandsko, bude to pravdepodobne znamenať koniec ich členstva v menovej únii. Syrize to prinesie politickú katastrofu, krajine hlbokú politickú a hospodársku krízu.
Veritelia dostali Grécko do situácie, kde neexistuje dobré riešenie. Problémom je nájsť dokonca aj „menšie zlo“.