Nezdanené úroky

Špekulácie s (ne)zdaňovaním úrokov boli donedávna hitom naprieč celou eurozónou.

13.02.2017 16:00
debata

Úroky patria medzi kapitálové príjmy podliehajúce zrážkovej dani. Majiteľovi úspor banka úroky zdaní automaticky pri ich výplate a majiteľ úspor si nemusí robiť starosti s ich uvedením v ročnom zúčtovaní dane z príjmu v časovej lehote do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Dane z úrokov v minulosti mohli u nás ľudia s nízkym príjmom (napríklad dôchodcovia) získať od štátu naspäť cez dobrovoľné vykonanie ročného zúčtovania.

Táto možnosť bola pred niekoľkými rokmi zrušená, respektíve úroky vyplácané z dlhopisov sa stali zmenou legislatívy v roku 2013 predmetom politických rošád. Poberatelia takýchto príjmov mali z úrokov platiť nielen dane, ale ešte aj zdravotné odvody. Skôr ako ich prvý raz stihli zaplatiť, došlo k opätovnej zmene zákona, keď bolo možné znovu požiadať o zaplatenie zrážkovej dane. Tou sa daňový paškvil podarilo odstrániť.

Špekulácie s (ne)zdaňovaním úrokov boli donedávna hitom naprieč celou eurozónou. Vyhýbaniu sa daní v EÚ však odzvonilo automatickou výmenou informácií o úrokových výnosoch medzi všetkými krajinami únie. Úroky z úspor sú dnes v zásade miniatúrne, čo mnohých sporiteľov vedie k hľadaniu alternatív v podobe lepšie úročených firemných dlhopisov, ktoré však tiež podliehajú zdaneniu. Majitelia dlhopisov nie sú chránení na rozdiel od bankových vkladov v prípade insolventnosti firmy, ktorá je ich dlžníkom. Vzhľadom na riziko sú dlhopisy úročené v niektorých prípadoch až do šesť percent ročne.

Medzi ľudí obľubujúcich dlhopisy patrí aj český minister financií slovenského pôvodu Andrej Babiš, ktorý sa plateniu dane z úrokov šikovne vyhol legálnou okľukou prostredníctvom jednokorunových dlhopisov. Využil pritom medzery v zákone, ktorý platil v roku 2012. Zrážka dane z úrokov sa totiž vtedy zaokrúhľovala na celé koruny nadol, čo znamenalo pri jednokorunových dlhopisoch a halierových úrokoch nulové daňové zaťaženie.

Dnes miliardára vo funkcii v najvyššej politike u našich západných susedov doháňa vlastný tieň vtedajšej ziskuchtivosti, ktorá znížila príjmy českých verejných financií o desiatky miliónov korún na zrážkovej dani. Veď v tomto prípade išlo o kúpu dlhopisov samého seba. Takouto transakciou môžeme označiť financovanie firmy peniazmi spoločníkov, ktoré predtým odtiekli zvyčajne vo forme rozdelenia hospodárskeho výsledku z podnikania vo forme dividend z firemných na súkromné účty.

Deravý zákon platil od júla 2011 do apríla 2012, pričom okrem Babiša ho stihlo využiť aj ďalších sedemdesiattritisíc majiteľov dlhopisov z radov bánk, fondov aj súkromných osôb. V prípade Babiša je podozrivé najmä to, že dlhopisy s nezdaňovanými úrokmi vydal iba niekoľko dní pred novelou zákona, ktorá deravú legislatívu odstránila. Babišovi nemôžu prísť na meno najmä živnostníci a české  firmy, ktorí musia od tohto roku evidovať všetky tržby v Česku cez elektronické registračné pokladnice.

Či v tomto prípade ide o naplnenie známeho výroku: „víno pije a vodu káže“, je už na vlastnej úvahe každého, kto sa nad touto kauzou seriózne zamyslí. Najmä pokiaľ ide o to, či postup bol v súlade  dobrými mravmi a úrokové sadzby ním vydaných neverejných dlhopisov naozaj zodpovedali podmienkam na kapitálovom trhu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #eurozóna #úroky