Problém s holandskými voľbami

O necelý mesiac sa uskutočnia prvé z tohoročných európskych problémových volieb. Žiadne prekvapenie sa nečaká – zvíťazí krajne pravicová Strana slobody Geerta Wildersa.

17.02.2017 17:00
debata (6)

Jej kampaň stojí na mixe xenofóbie, živenia strachu z islamu a euroskeptizmu, zabalených do sloganu „nie sme ako ostatní“. Z ekonomického hľadiska má bližšie k Farageovi než k Le Penovej: Wilders je liberál presadzujúci dereguláciu a voľný trh.

Podľa prieskumov by Strana slobody mala po voľbách obsadiť asi 30 kresiel v 150-člennom parlamente. O pár kresiel menej získa konzervatívno-liberálna VVD súčasného premiéra Rutteho. Jej koaličného partnera labouristov čaká zdrvujúca volebná porážka, stratia možno dve tretiny zo súčasných 38 mandátov.

Hlavným znakom budúceho holandského parlamentu bude stranícka roztrieštenosť. Aspoň jedno kreslo by v ňom mohla získať takmer polovica z 31 kandidujúcich strán. Politicky dominovať budú stredne veľké subjekty – bez nich nebude možné skombinovať žiadnu parlamentnú väčšinu.

Wildersovo pravdepodobné víťazstvo ešte neznamená, že sa môže cítiť budúcim premiérom. Prakticky všetky väčšie strany spoluprácu odmietli. V konečnom dôsledku rozhodne parlamentná matematika, no najpravdepodob­nejšou alternatívou bude pokus zostaviť veľkú koalíciu konzervatívnej pravice a centristických strán (ako kresťanská CDA či liberálna D66), s možnou podporou labouristov. Viac ako tretina voličov však stále nie je rozhodnutá, koho podporí. To otvára veľký priestor na možné prekvapenia.

Zostavovanie koalície sa môže ukázať ako zložitý a dlhý proces. Do nástupu novej exekutívy bude viesť Holandsko súčasná Rutteho vláda. Podľa súčasného ministra financií Dijsselbloema môže takéto prechodné obdobie trvať „aj štyri roky“ – čo je zaručený recept na permanentnú politickú nestabilitu.

Čo budú znamenať marcové holandské voľby pre EÚ? Najčastejšie spomínanou obavou bol „Nexit“ – Geert Wilders využíval v kampani aj myšlienku zorganizovania referenda o členstve Holandska v únii. To však nateraz nehrozí. Väčšie, a bezprostred­nejšie, riziká prinesie nástup vnútorne nestabilnej vlády. Bude pod tlakom skeptickej verejnej mienky (nedôvera voči establišmentu je silná aj v Holandsku) a krajnej pravice.

V takej pozícii nebude pravdepodobne schopná (a ochotná) prijímať rozhodnutia, ktoré sú politicky citlivé, no nevyhnutné pre pokračovanie spolupráce v Európe: či už pôjde o záchranu voľného pohybu v rámci EÚ prostredníctvom hlbšej integrácie v oblasti sociálnych politík, alebo stabilizáciu menovej únie.

Šanca, že budúca vláda v Haagu podporí nejakú formu európskych rozpočtových transferov, dobudovanie efektívnej bankovej únie (vrátane spoločnej garancie vkladov) či spoločný verejný dlh eurozóny, je veľmi malá.

Pravdepodobnejšie je, že sa pripojí k hlasom hovoriacim o rozdelení Európy na „lepšiu“ a „horšiu“ časť. Pre nás to znamená otázku: Kde a na základe akých podmienok sa budú medzi nimi kresliť hranice?

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Holandsko #krajná pravica