Bezkontaktné kabáty

Amsterdamskí bezdomovci využívajú pri žobraní najmodernejšie technológie. Pre prijímanie almužny od spoluobčanov dostali od mesta k dispozícii novinku v podobe bezkontaktných kabátov vybavených terminálmi na prijímanie jedného eura. Ľudia pri obdarovaní chudobných nemusia hľadať drobné mince, ale môžu využiť bezkontaktnú platbu.

27.02.2017 17:00
debata (7)

Hlavnou výhodou celého holandského programu je skutočnosť, že bezdomovci z účtu nedostanú v žiadnom prípade hotovosť. Peniaze nasporené prostredníctvom „čarodejného“ kabáta majú prísne účelový charakter. Môžu sa použiť na nákup potravín, hygienických potrieb, zaplatenie nocľahu v ubytovniach alebo liekov a zdravotníckeho materiálu.

Bezkontaktné platby tohto druhu sa dajú využiť aj na za zaplatenie vzdelávacích kurzov, ktoré umožnia občanom na okraji spoločnosti odraziť sa od dna. Do budúcnosti sa takýto model platieb môže osvedčiť aj pri predaji časopisov so sociálnym prvkom, ktoré doteraz ľudia bez domova predávajú na uliciach. Účelovosť využitia prostriedkov z almužien pre najnižšie sociálne vrstvy v spoločnosti holandského typu zvyšuje ochotu verejnosti prispieť k zlepšeniu ich situácie.

Protipólom holandských skúseností s riešením problémov bezdomovcov je Rakúsko, kde bezdomovci dostávajú z verejných prostriedkov sociálne minimum vo výške 837 eur mesačne. Rakúske médiá v tejto súvislosti hovoria o sťažnostiach bezdomovcov, ktorí sa cítia diskriminovaní tým, že sociálne dávky ročne dostávajú iba dvanásťkrát.

Nárok na plných štrnásť dávok ročne po 837 eur majú totiž iba ľudia so zdravotným postihnutím, ktoré im znemožňuje nájsť prácu, alebo starí ľudia v dôchodkovom veku, ktorí majú málo odpracovaných rokov na vznik nároku na starobný dôchodok.

Vzhľadom na výšku dávok a benevolentnosť vo vyplácaní sociálnych dávok dospelým ľuďom bez príjmov a majetku patrí Rakúsko medzi migrantmi medzi obľúbené krajiny Aktuálne zverejnené údaje podľa denníka DiePresse iba za samotnú Viedeň ukázali, že peniaze sa vyplácali aj ľuďom bez dokladov, pričom celkové výdavky v rakúskej metropole za rok 2016 prekročili 626 miliónov eur.

Opätovné začlenenie najnižšej sociálnej vrstvy obyvateľstva do spoločnosti si vyžaduje v prvom rade jej celoplošnú evidenciu v celej krajine. Na jednej strane majú na Slovensku obce a mestá pod kontrolou prakticky každého domáceho psa, zato evidencia ľudí bez domova je problém.

Registrovaných tulákov s úradným povolením žobrať bolo podľa dobových informácií možno stretnúť už za Rakúsko-Uhorska alebo prvej Československej republiky. Podmienkou bol zákonom určený dôvod jeho vystavenia, ktorým bolo zvyčajne zničenie príbytku požiarom alebo povodňou.

Osobne som videl úradné povolenia žobrať počas socializmu v Poľsku, kde žobráci tieto nosili zavesené v priesvitnom obale na svojich odevoch. Úradné povolenie umožňovalo týmto ľuďom bezplatne cestovať vlakmi a pýtať almužnu aj od cestujúcich.

V Československu som niečo podobné pri budovaní tzv. beztriednej spoločnosti pred rokom 1989 nikdy nevidel. Dať sa poučiť z minulosti dnes určite nemá žiadny zmysel, ale hľadať riešenia pre tých, čo prepadli cez oká terajšej sociálnej siete až na úplné dno, určite zmysel má.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Amsterdam #bezdomovci