Mesiac knihy

Mesiac knihy! To je heslo, ktoré si každý zo staršej generácie pamätá z mladosti. Postupnosťou rokov alebo tým, čo možno nazvať vývojom alebo rozvojom, sa až tak veľmi často nespomína.

13.03.2017 10:00
debata

Pod „knihou“ si napriek tomu každý predstavuje niečo honosné a veľkolepé. Niečo, čo v sebe obsahuje múdrosť, religiózne posolstvá, poučenia o láske, živote a smrti, oceán príbehov, zábavu a rozptýlenie paradoxne však už iba vo chvíľach, keď sa nič dôležité nedeje.

Toto storočie akoby nám chcelo nahovoriť, že knihy končia. Že v období postmoderny, prípadne už skôr „postpostmoderny“, alebo akokoľvek to už nazveme, sa nám knihy dokážu prihovoriť stále menej a menej. Nastáva, zjednodušene povedané, vizualizácia kultúry. Prevládajú filmy, ikony, komiksy, karikatúry a rôzne iné obrazce. Tie určujú súčasný život viac ako kedykoľvek predtým.

Je to do značnej miery podobná situácia ako v stredoveku, v ktorom všeobecná negramotnosť zmenila charakter výtvarného umenia. Obrazy, najmä v kostoloch, sa vtedy začali „čítať“, predstavovali v schematických náznakoch svojráznu „bibliu pauperum“, teda bibliu chudobných. Z odkazov tohto „obrazového“ písma si človek mohol skladať známe biblické príbehy Starého i Nového Zákona.

Človek je už dnes, úplne podobne, vraj viac naučený čítať „filmy“, než nejaký text. Postupne stráca zmysel pre rôzne úrovne hovoreného jazyka, napríklad pre humor a iróniu. To je iba jedna stránka veci. Tou druhou je, že i do sveta kníh vraj preniká trh. To by mi ani tak veľmi neprekážalo, ale tento trh už preniká aj do myslenia o knihách. Najlepšie knihy sú vraj tie, ktoré sa najlepšie predávajú. Svojimi bezprostrednými znalosťami preto hocktorá predavačka v kníhkupectve dnes už, aspoň podľa toho, preváži literárneho vedca.

Uvedomujem si to, najmä keď si spomínam na svoje gymnaziálne časy. Aký smiešny dnes musím byť, lebo moja prvá cesta vždy viedla do najbližšieho kníhkupectva vedľa školy. V ňom sa vynárali formálne učebnice takpovediac v živej a neskrivenej podobe, v ňom prebývali neskreslené odkazy básnikov v bohatstve a miere, ktoré nikdy a nijaká škola nesprostredkuje.

Dodnes som smiešny. Študenti ma dali už aj na nástenku. V podstate právom. Na základe (mnou samým) vymysleného príbehu, ktorý som im, pochopiteľne, úplne nevhodne, sprostredkoval. Prirodzene iba v úsilí povzbudiť ich: „Je to celkom neoverená informácia! Ale v tridsiatych rokoch na jednej univerzite v Alabame si vraj jeden študent prečítal úplne celú knihu! Teda prečítal ju od začiatku až do konca! Údajne sa mu na základe toho nič nestalo!“

Mal som v posledných dňoch nechcenú možnosť prejsť pár domovmi dôchodcov. Niekoľko penzistov sedelo a čítalo. Klamal by som, keby som nevedel a „nevidel“, čo čítajú. Išlo „iba“ o nejaké detektívky a dobrodružné romány. Nič hlbšie tam z literárneho hľadiska skutočne nebolo. Ale bolo aspoň to. Nechýbali knihy. Chýbali sme my! Vo chvíľach, keď im už iba knihy umožnili a uľahčili najzložitejšiu možnosť – možnosť naďalej žiť!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #marec #mesiac knihy