Aj hrešiť ako kočiš, ako všetci tí pripití a narobení strýcovia a tety, medzi ktorými som tu v Modre vyrástla, ako môj tato, ktorý medzi nimi vyrástol tiež, a najskôr mal byť kňazom, šiel do Nitry do kláštora, no komunisti kláštory pozatvárali, a tak sa z neho stal obyčajný Vinco, spisovateľ, tiež to vždy nemal ľahké, nadávky patrili aj k jeho spisovateľskej výbave.
Dobre a na správnom mieste zahrešiť je kumšt! Som majsterka v preháňaní, z jedného sú hneď traja, z troch osem a viac, a tak aj svoj slovník, mimochodom pestovaný ako záhon od malička nielen tým tatovým, ale aj maminým – vyrástla v Čeklíse, v dnešnom Bernolákove medzi svojimi tetuškami a iba s mamou. Všetky prechádzali z maďarského jazyka do slovenčiny a tú slovenčinu občas ako dobrý maďarský guláš okorenili tými najhnusnejšími maďarskými nadávkami. Po maďarsky som sa nenaučila, ale v ich škole sa všeličo nalepilo aj na mňa, chodievala som tam predsa na prázdniny, od malička patrili k mojej dievčenskej výbavičôčke.
A jedna pani v našej knižnici povedala, že nemá rada vulgárnych autorov, ktorí sa chcú nasilu zapáčiť mladým, a tak používajú neslušné slová, a pozerala pritom na mňa, vyzdvihujúc román, ktorý by som ja v kníhkupectve ani nechytila do ruky, aby som si nepokazila svoju prísne intelektuálne ladenú lektúru. Ani na spestrenie nie! Neslušné slová užívam ako mi lekár, teda nie lekár, ale život predpisuje, neuprednostňujem ich pred inými, ani sa netvárim, že v súkromí to nerobím.
Pánovi farárovi na spovedi som povedala, že fajčím a hreším, ale iba svetsky, meno Božie nadarmo nevezmem, ani mi to nenapadne, aj to som sa od svojich tisícich babiek a dedkov naučila, a vravel, že sú to zlozvyky, treba sa toho zbaviť, som predsa žena, mám deti a mám ísť príkladom. Keď som onedlho prišla na spoveď a hovorila mu trochu inak to isté a ďalší raz znovu, hovorí, že: Veronika, počúvajte, vás to nejako baví!
Kto by sa tralákal niekde do kelu, keď je nasratý a keď sú naporúdzi aj kratšie cesty a ľubozvučnejšie slová! Vtedy vám jednoducho kdesi pri srdci ako v hniezde drieme a okamžite sa prebudí a ako škovráneček maličký začne nad hlavou a okolo pusy poletovať úplne iné slovo! A nie je to len otázka temperamentu! Ani výchovy! Spievať, vzdychať, aj to mi ide celkom dobre, ale to nám ide tuším všetkým, ako sa tak vozím tými autobusmi do práce a počúvam to, sa má od srdca, inak to nestojí za nič, radšej mlčte a nehrešte. Nešpiňte si pusu nadávkou. A, pravdaže, sú miesta, kde treba držať tú pusu na uzde, aj keby vám šlo bok vyvaliť, vtedy treba vyčkať a o to to potom pri cigarete ide lepšie! Vypustíte to z úst ako dym.
Aj text si niekedy žiada svoje. Opisujete trebárs postavu, ktorá je nasratá na celý svet a ešte má kopať vinohrad, tak sa nebude tentočkovať niekde po motyčku, ale kopne do vedra čo stojí na dvore a zrúkne, že, kde je tá skurvená motyka!
Nebudem sa predsa ako spisovateľka tváriť, že tchor neexistuje, lebo smrdí. Aj prasací chliev smrdí a prasa jeme! K mojej ľudskej aj spisovateľskej výbave nadávky jednoducho patria, a ak treba, hreším nie ako jedna ani dve, ale tri Verony! Trojhlasne!