Premaľovanie falošných úrokov

Úrok je cenou peňazí. Za dočasné vzdanie sa súčasnej spotreby má byť sporiteľ odmenený vo forme vyplateného úroku. Dôvodom dnešných nulových až záporných úrokov je vysoká ponuka peňazí, nízky dopyt a obmedzený okruh dôveryhodných žiadateľov o úvery. Banky s prebytkami likvidity si na rozdiel od sporiteľov nemôžu dovoliť prebytočné peniaze nechať uložené v bankovkách. Záporné úroky pre sporiteľov sú preto zatiaľ výnimočnou raritou.

11.11.2019 16:00
debata

Centrálne banky poskytujú enormné množstvo peňazí, ktoré úverový trh ani nepotrebuje, a to vedie k úrokovým paradoxom. Dosiaľ presadzovaná menová politika Európskej centrálnej banky premaľováva v posledných rokoch ekonomickú teóriu. Neplatí napríklad Phillipsova krivka, ktorá definuje vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou. Teda, čím je menšia nezamestnanosť, tým je väčšia inflácia a naopak. Nezamestnanosť v mnohých krajinách Európskej únie je veľmi nízka, čo sa však neprejavilo na zvýšenej inflácii. Samozrejme, za predpokladu, že oficiálna miera inflácie je správne vypočítaná, keď sa do nej nezapočítava rast cien trhového nájomného, ale iba energie.

Nízke úroky sú hrobárom bánk aj sporiteľov vrátane dôchodkového sporenia. Európske banky ukladajú prebytočnú likviditu peňazí za záporný úrok, čo je pre nich stratové aj v prípade, ak sporiteľom nevyplatia za odložené úspory na úrokoch ani stotinu percenta. Povinne totiž platia poplatky do fondu na ochranu vkladov. Úschova peňazí v ECB vyšla komerčné banky v únii za roky 2014 až 2019 celkovo asi 20 miliárd eur.

Keď sú úrokové sadzby vkladov nižšie ako inflácia, objem peňazí sporiteľa síce rastie, ale nevyrovná stratu kúpnej sily odložených úspor. Útek sporiteľov od investícií v podobe nehnuteľností kupovaných čoraz viac aj z lacno požičaných peňazí sa prejavuje najmä v raste cien realít. Podľa Štatistického úradu SR sa ceny bytov u nás od roku 2010 zvýšili o 42 percent. Ak by sa úroky dostali do normálneho stavu a hypotéky by boli úročené napríklad štvorpercentným úrokom, viedlo by to k poklesu cien nehnuteľností.

Politika centrálnych bánk sa v dnešných časoch vymyká dlhodobým zvyklostiam. Vo veľkom štýle poskytujú peniaze komerčným bankám aj v prípadoch, keď tieto ručia cennými papiermi vo forme štátnych a firemných dlhopisov a s diskutabilnou návratnosťou. Ekonómovia majú tiež výhrady k tomu, že centrálne banky nakupujú akcie na medzinárodných trhoch, čím umelo prispievajú k riziku vzniku cenových bublín a ich následného praskania.

Vďaka podpore ekonomík lacnými peniazmi centrálne banky zabránili bankrotu mnohých firiem, ktoré by v doterajšej podobe už na trhu nepôsobili. Zároveň tým podporili ekonomiky južných krajín eurozóny na čele s Talianskom, ktoré si z ECB urobili automat na rozšafné hospodárenie s verejnými financiami. Zostáva iba dúfať, že nová šéfka ECB Christine Lagardeová po rokoch opráši návrat k jej základnej úlohe, ktorou je cenová stabilita a hospodársky rast EÚ. Samozrejme, bez udržiavania rozbušiek, že sa zrúti celý systém.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Európska centrálna banka #nízke úrokové sadzby