Hoci stepovanie najčastejšie predvádzajú tanečníci či ochotníci, človek sa mu iste neubráni napríklad v noci v zime na zastávke mestskej hromadnej dopravy, keď mu už mrznú prsty, alebo pri nastupovaní do auta na zasneženom parkovisku.
Niekedy je na tento spontánny prejav odkázaný aj pri bankomate, keď zlovoľný prístroj začne sám od seba červenou obrazovkou naznačovať istú mieru insolventnosti spustnutého klienta či obdobnú oštaru. Uvoľnenie veru prišlo v dobrom čase, lebo COVID-19 už medzičasom začal prenikať aj do detských hier.
Aspoň známa mi s dojatím zavolala, že v parku sa deti hrali na skrývačku v novej forme. S prenikavými výkrikmi: „Schovajte sa! Rýchlo! Už ide korona!“ Deti v kroviskách vlastne ani nevidela, iba počula. Takže doteraz nevieme, či korona je v ich predstavách v jej pôvodnej hmlistej neurčitosti, alebo je pri hre niekým zastúpená.
Detská fantázia to však vyrieši skôr ako politické elity, ktoré majú teraz iné starosti. Najviac vie ľud tejto krajiny zvyčajne potešiť Veronika Remišová, vicepremiéka, ba aj šikovná ministerka pre investície a regionálny rozvoj a podpredsedníčka strany Za ľudí, ktorá má teraz také výmenné obdobie.
Vymenila by vedenie polície, prokuratúry, súdnictva aj všeličoho iného za naozaj „dobrých ľudí“, ktorí by sa tam konečne dostali. Už len preto, aby sa vyhla hroziacej výmene predsedu svojej strany Andreja Kisku. Pravdepodobne pôjde o zložitejší proces, pretože nie všetci ľudia sú takí dobrí ako ona, no pritom ju za nich všetkých ani vymeniť neslobodno.
Môžeme byť oprávnene presvedčení o tom, že pán Kiska by ju nevymenil za nič na svete. Najmä ak uvážime, že ju v nestráženej chvíli – pred voľbami – bezprecedentne vyfúkol terajšiemu premiérovi Igorovi Matovičovi.
Nezastupiteľná je najmä vo chvíľach, keď prepája globálne problémy so starostlivosťou o drobných pracujúcich. Pritom ich straší v takých intímnych veciach, ako sú napríklad „gastráče“. Tie by sa mohli používať iba v reštauráciách, čo by služby zachránilo a rozvinulo.
Ide vlastne o originálnu ideu exposlanca za vtedajšiu SDĽ Vladimíra Maňku z roku 2001, ktorá prostý ľud už vtedy rozbesnila.
Teda taký ten pomyselný pohľad na kolektív robotníkov v zamazaných montérkach, ktorí o druhej ráno s vejármi straveniek radostne vstupujú na Ples v opere, aby si tam niečo zobli. Alebo na rady kombajnistov pred významným hotelom, ktorí priateľsky potľapkávajú vrátnika v bielych rukavičkách a hneď po obede si robia selfíčka s manželkami a dcérami vzácnych hostí.
Pri tejto predstave by iste rád stepoval každý. Keby ju napochytre nezarazil predseda vlády, teda ešte pred vypuknutím sociálnych nepokojov.
Nevieme síce, kto je vlastne tá korona v detskej hre, no v politickom živote, zdá sa, už nadobúda celkom konkrétne črty.