Pred rokom a pol Slovákov rozhorčila správa, že podľa novej zákonnej úpravy budú musieť ku každej zabíjačke volať zverolekára či hygienika. Veľa papierovania a peňazí, kto to vymyslel?! Európska únia, povedali vládni úradníci. Ľudia si teda zanadávali na údajného typického bruselského byrokratického molocha. Až kým konečne niekomu neprišlo na um, že sa na to opýta Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tam sa dozvedel, že spomínaná zmena zákona s legislatívou EÚ nemá nič spoločné.
Úradníci to priznali a ustanovenie vypustili. Aj napriek korekcii však mnohým určite v mysliach ostal obraz úradníckych diktátorov z Bruselu. Ktorí pritom nič diktovať nemôžu, právo EÚ musia schváliť jej členské štáty.
Pri prijímaní (transponovaní) práva únie do práva členského štátu však často dochádza k nadmieru horlivým úpravám domácej legislatívy. Úradníci si napríklad nie sú istí, ako príslušnú smernicu EÚ čítať, a namiesto toho, aby sa poradili, navrhnú veľmi rozsiahle zmeny. Alebo už majú nejaký typ regulácie vymyslený, a tak sa ho pokúsia zaviesť a odvolajú sa na úniu.
Európska komisia má povinnosť zasiahnuť v prípade, že smernica bola transponovaná nedostatočne. Nemá však povinnosť a ani právo zasahovať tam, kde v rámci transponovania smernice úradníci vymýšľajú veci navyše.
Únia nemá na národnej úrovni prirodzeného obhajcu. Ak niečo funguje dobre, aj vďaka integrácii, politici si to s radosťou pripíšu k dobru. Naopak, ak niečo nefunguje alebo sa treba za niečo skryť, EÚ je vždy dobrá výhovorka.
Iné mýty sú ešte zábavnejšie. Pred pár mesiacmi bolo populárne posielať reťazovými e-mailmi alebo zdieľať na Facebooku tento príbeh: „Pytagorov zákon má 24 slov, Archimedov 67, Desať prikázaní 179, Americká deklarácia nezávislosti 300 a európska legislatíva týkajúca sa predaja kapusty 24 942…“
Celé je to nezmysel. Veľký kapustný mýtus, ako ho nazval americký autor Barry O‘Neill v článku z roku 1995, v skutočnosti vznikol už v 40. rokoch minulého storočia. Týkal sa dočasného nariadenia americkej vlády o obchodovaní s kapustným semenom, ktoré v skutočnosti malo okolo dvetisíc slov.
Príbeh sa ďalej rozšíril a už začiatkom 50. rokov dostal podobu, v akej je opísaný vyššie. Odvtedy koluje po svete. Je vždy poruke, keď sa niekto rozhorčuje nad vládnou byrokraciou. V polovici 90.¤rokov tabaková firma Phillip Morris zaplatila inzeráty v európskych novinách s rovnakým textom, akurát namiesto kapusty tam boli tabakové výrobky. V texte ostali zachované aj ostatné nezmysly, napríklad celá Deklarácia nezávislosti má v skutočnosti vyše 1300 slov. Ale ani celá legislatíva Európskej únie, ktorá týka kapusty, ani tá o tabaku nemá zďaleka tých spomínaných 25-tisíc slov.