Nemecký model je pre slovenského pravičiara absolútne nepochopiteľný. Pracovný trh je silne regulovaný. Štát má v kľúčových podnikoch väčšie podiely či aspoň blokačné práva. Niektoré oblasti hospodárstva si Nemci chránia pred cudzou dominanciou, príkladom je bankový sektor.
Príbehy pravice o hospodárskych zázrakoch boli v skutočnosti veľmi naivné. Keltský tiger? Viete z hlavy povedať akúkoľvek značku (s výnimkou tradičnej whisky a Guinnessu) alebo výrobné odvetvie, v ktorom by sa Írom za posledných 20 rokov začalo výrazne dariť? Asi ťažko.
Írsky zázrak bol do veľkej miery spôsobený využívaním málo regulovaného domáceho prostredia americkým kapitálom. Dublin poskytuje aj po kríze prístav investičným aktívam v hodnote približne pol druha bilióna dolárov.
Mesto hralo významnú úlohu v kríze USA z roku 2008, pretože ho americké banky používali na registráciu pobočiek, v ktorých skrývali nebezpečnejšie obchody. Ak by nebolo Dublinu (a Londýna, hlavného centra podobných obchodov), v zásade by kríza nebola.
Hongkong? Iste, voľakedy tu bol pružný sektor malých výrobných firiem, ale bohatstvo ťahali a ťahajú najmä banky plné peňazí Číňanov z hlavnej časti Číny. Bez nich by na tom Hongkong nebol oveľa lepšie ako podobne pružné vedľajšie Thajsko.
Singapur? V poriadku, je to mimoriadne dobre riadený, dôležitý prístav. Ale tiež špecifický daňový raj. V roku 2006 unikol na verejnosť e-mail jedného z vysoko postavených analytikov banky Morgan Stanley, v ktorom úplne otvorene hovoril, že hospodársky zázrak zvaný Singapur je postavený najmä na prepieraní peňazí pre obchodné elity susednej obrovskej Indonézie.
Pravica nemusí znamenať naivitu. Ale tá slovenská taká bola a je. Diskusiu ťahajú mladučkí libertariáni. Mnohých by vyliečilo niekoľko kvalitných kurzov úvodu do ekonómie či verejnej politiky. Pretože dane, sociálna politika či dnes toľko diskutované zachraňovanie niektorých členov eurozóny inými, neexistujú vinou konšpirácie byrokratov. Sú za tým ekonomické mechanizmy, ktoré sa dajú logicky analyzovať.
Už pri pohľade na chudučkých chlapcov zhrbených z krčenia sa za počítačom človeku zíde na um niečo o kompenzačných mechanizmoch. Kedysi sa chlapci hrali na mužnosť tak, že čítali kovbojské príbehy. Dnes si obrazy drsnej slobody tvoria jazykom ekonómie a fantáziami o libertariánskych rajoch. Tieto príbehy pomáhali šíriť think tanky dotované finančnými skupinami, ktoré si medzitým s radosťou rozoberali štát.
Z mnohých mýtov dnes aj domáci pravičiari precitajú. Ale k diskusii o naozajstnom trhu (nie iba o tom pre veľkých hráčov), o voľných rukách pre inovatívnych biznismenov a o kvalitnej podpore podnikania máme stále ešte veľmi ďaleko.