Európa vo výpredaji

Výsledok rokovaní o európskom rozpočte na ďalšie tri roky visí na troch politicky citlivých otázkach: veľkosť rozpočtu, jeho rozdelenie a národné rabaty. Všetky znamenajú v podstate to isté: koľko chceme investovať do spoločnej budúcnosti. Žiaľ, zdá sa, že hlavnou prioritou je dostať túto budúcnosť „so zľavou“.

01.11.2012 22:00
debata

Najočividnejšie je to pri otázke rabatov. Britský, vydupaný Margaret Thatcherovou ešte v roku 1984, ostane na ďalších sedem rokov. Aj keď Veľká Británia dávno nepatrí medzi „chudobnejších členov“, jej čistý príspevok na hlavu nie je zďaleka medzi najvyššími. Premiér David Cameron musí uspokojiť hlasnú euroskeptickú skupinu vo vlastnej strane a ostatné štáty to budú musieť rešpektovať.

Ďalšie rabaty majú aj iné krajiny a tiež si ich zachovajú. Nemecko, Holandsko a Švédsko patria medzi šiestich najvyšších prispievateľov v absolútnom vyjadrení aj v prepočte na jedného obyvateľa. Rakúsko sa s nimi zvezie. Pred niekoľkými dňami sa o rabat prihlásilo Dánsko. Je druhým najväčším čistým prispievateľom na hlavu, takže si „zľavu“ asi vydobyje. Ostáva už len Francúzsko a Taliansko (druhý a tretí najväčší prispievateľ v absolútnom vyjadrení) či Fínsko a Taliansko (štvrtý a šiesty per¤capita). Zatiaľ sa o rabat neprihlásili, očakávajú však iné „kompenzácie“. Paríž určite poteší, že sa nebude hýbať s poľnohospodárskou politikou, Fíni a Taliani môžu profitovať z nastavenia regionálnej politiky.

Otázka národných rabatov sa nerozlučne spája s problémom výšky rozpočtu. Je zrejmé, že komisia požadovanú sumu nedostane. „Kompromis“ navrhnutý cyperským predsedníctvom Brusel odmietol, rovnako i štáty žiadajúce väčšie škrty. Berlín chce spoločnú kasu skresať na 960 miliárd, Británia a Švédsko žiadajú ešte viac. Argument je stále ten istý a stále rovnako nezmyselný: ak šetria všetci, mala by šetriť aj Európska únia.

„Výdavky EÚ“ sú však najmä investíciami do cieľov, pod ktoré sa podpísali všetky členské krajiny. Z rozpočtu pohybujúceho sa niekde okolo 1¤percenta európskeho HDP chceme financovať spoločný konkurencieschopný výskum, rozvoj infraštruktúry, ktorá lepšie prepojí jednotný trh, poľnohospodársku politiku, nech si už o jej aktuálnej podobe myslíme čokoľvek, pomoc zaostávajúcim regiónom, z ktorých rozvoja profitujú všetci, posilňovanie postavenia EÚ ako globálneho aktéra atď.

To nie sú výmysly európskych byrokratov, ale priority, pod ktoré sa podpísali všetky krajiny. Občanom odkázali, že ide o veci, ktoré sa ľahšie, efektívnejšie dosahujú spoločným úsilím. A to znamená aj lacnejšie.

Európski lídri trpia nebezpečnou falošnou ilúziou, že sľubovanú Európu možno dostať s veľkou zľavou, alebo sú Európa a efektívnosť druhoradou starosťou. V prvom rade chcú doma hlásiť rýchle, jednoduché víťazstvá. Chytení do vlastnej pasce kontraproduktívnej politiky šetrenia na všetkom a vždy bojujú „za svojho voliča“ proti „nenažraným bruselským byrokratom“. Nedostanú však Európu so zľavou, ale Európu z výpredaja.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba