Nemôžu si brať hypotéky a odborovo sa organizovať, nemajú takmer žiadnu istotu do budúcnosti. Zmena Zákonníka práce to do značnej miery napraví.
Politickí protivníci Smeru sa jeho sociálny imidž snažia nabúrať. Aj manipulatívnymi tvrdeniami. Využívajúc napríklad učiteľský štrajk. Jeden z najproduktívnejších demagógov, poslanec Radoslav Procházka, na svojom blogu minulý týždeň napísal, že to bol Smer, kto v roku 2007 znemožnil štrajkujúcim poberať mzdu.
„Sociálna demokracia prijíma zákony, ktoré sabotujú právo na štrajk,“ povedal doslova. Je to nezmysel. Právo na štrajk s dodatkom, že za obdobie štrajku zamestnancovi neprináleží mzda, je zakotvené už v pôvodne federálnom zákone o kolektívnom vyjednávaní z roku 1991, ktorý platí dodnes. Ani inde v Európe nemajú pracujúci právo na poberanie mzdy v čase štrajku. Na kompenzácie slúžia odborárske fondy.
V roku 2007 sa zmenilo len to, že právo na štrajk sa zakotvil aj v Zákonníku práce, aby bol možný aj inak, ako podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Práva pracujúcich sa tak neobmedzili, ale zlepšili.
To samozrejme neznamená, že vládna strana si kritiku nezaslúži. Či už vládne alebo poslanecké návrhy Smeru sú často zle napísané a musia sa rýchlo novelizovať.
Navyše, vláda si ako dominantné motto zvolila upratovanie verejných financií. Spravila kus práce. V daniach sa postupne zvyšuje progresivita. Pravdepodobne sa ešte zmenia majetkové dane, najmä zavedením riadnej, centrálne spravovanej dane z nehnuteľností. Zrejme sa zavedie aj cirkulačná daň z motorových vozidiel. Opäť nič iné ako priblíženie sa Západu.
Slovensko však má stále obrovský druhý dôchodkový pilier, ktorý ťažko zaťažuje verejné financie. A pritom je v ňom veľa ľudí, ktorým pri výplate dôchodkov zostanú iba oči pre plač. Vláda druhý pilier otvorila, do konca januára sa dá z neho vystúpiť. Ďalej však nenasledovalo nič, nijaká informačná kampaň. Je to taká premárnená príležitosť, že tomu ťažko uveriť.
Systém verejných objednávok je deravý. Najmä cez IT kontrakty odtekajú z verejných zdrojov neuveriteľné peniaze. Mizerná, až trestuhodne nezodpovedná je administrácia európskej pomoci. Stále počuť toxické vety typu, „úspešne čerpáme eurofondy“. Ale samotné „čerpanie“ nie je až taký veľký problém! Európska komisia odobrí všetko, čo vyslovene neporušuje pravidlá (žiaľ, ešte aj toto je na Slovensku problematické). Európske peniaze sa však často vyhadzujú na nezmyselné a nehospodárne projekty.
Ideme do neľahkého obdobia. Ak sa začne prepadať Nemecko, Slovensku, ktoré je naň mimoriadne nadviazané, začne byť úzko. A vývoj v Nemecku nie je teraz ružový, klesajú priemyselné objednávky. V tejto chvíli treba veľké nasadenie. A to tu stále jednoducho nie je.