Dôchodková vojna generácií?

Na Slovensku, podobne ako prakticky všade v bohatšej časti sveta, sa v posledných rokoch rozhostil zvláštny mier. Mier generácií.

12.08.2010 12:41
debata (30)

Spomeňme si na šesťdesiate až osemdesiate roky, keď sa generácie výrazne odlišovali názormi na hudbu či oblečenie. Dospievajúci človek hľadal únik z rodiny, ktorej dominoval diktát mravov tých starších. Pred napätím v často stiesnených bytových priestoroch, ktoré boli plné konfl iktov s rodičmi, so súrodencami, hľadal únik v partiách vrstovníkov.Tie chodili spolu na koncerty alebo sa len tak potulovali mestom.

Ale nárazové vlny pôrodnosti sú minulosťou. Zmenil sa pomer mládeže k zvyšku spoločnosti. Tá sa nemôže tak ľahko uzatvárať v mase rovnakého veku. Spoločnosť je navyše liberálnejšia a „mládež“ spred dvoch–troch desaťročí nemá výraznejšie iný svetonázor ako tá dnešná. Rebelantská symbolika či popkultúra už nie sú ničím novým. Mamička aj dcéra pokojne idú spoločne na koncert Madonny.

Túto idylu narúša rétorika niektorých ľudí, ktorí sa pohybujú v blízkosti verejnej politiky. Až tie silné populačné ročníky, ktoré rebelovali v minulých desaťročiach, pôjdu do dôchodku, pekne to vraj ostatným osladia. Budú chcieť rovnakú výšku dôchodkov ako ich predchodcovia. Ale zároveň na nich bude pracovať menšia masa ľudí. Bude to znovu vojna, tentoraz dôchodcov proti tým ostatným. A bojiskom bude volebný systém. Penzisti budú voliť toho, kto im dá vysoké dôchodky, aj na úkor rozvoja spoločnosti.

Tento argument má racionálne jadro. Naozaj sa mení pomer obyvateľstva v produktívnom a v postproduktívnom veku. A naozaj treba riešiť, čo s tým. Ako prakticky v každej vojne, aj tu však ide o to, aby niekto pekne zarobil. V tomto prípade je to finančný sektor. Roky sa forsíruje myšlienka, že liekom na „demografickú krízu“ je nútiť obyvateľstvo dávať peniaze do správy spoločnostiam, ktoré ich potom investujú na finančnom trhu.

V skutočnosti však hlavným problémom dôchodkových systémov je, že vek odchodu do dôchodku
sa dlho prakticky neposúval. No ľudia žijú čoraz dlhšie, a teda celkovo si vyberajú viac aj na dôchodkoch. Radšej, ako hovoriť o posúvaní dôchodkového veku, však politici pristúpili na hru o zázračnom lieku – investovaní.

Súčasná slovenská vláda je jedným z najradikálnejších predstaviteľov tohto prístupu na svete. A to napriek všetkým fackám reality. Aj menej chápavým už musí byť jasné, že tzv. druhý pilier nie je oddelený od rozhodovania politikov, čo bol jeden z hlavných argumentov v prospech reformy. Minulá vláda si menila parametre systému, ako sa jej chcelo. A dôchodkové spoločnosti sa neosvedčili ako tvorca kapitálu. Aj pred zmenami parametrov investovali do akcií iba pár percent aktív.

Skutočným liekom proti dosahom demografických zmien je starať sa o to, aby ľudia boli zdraví a vzdelaní. Čím budú nastupujúcejšie generácie inovatívnejšie a produktívnejšie, tým ľahšie sa vyrovnáme s dosahmi zmien. Podobne je dôležité budovať súdržnú spoločnosť a dávať ľuďom dobrý výhľad do budúcnosti. Ak sa človek riadi iba logikou maximalizácie svojho materiálneho komfortu, nemá preňho zmysel ani sa starať o predchádzajúcu generáciu, ani mať deti. K „vojne generácií“ vedie práve dôraz na extrémny individualizmus a konzumerizmus. Taká je pravda. Len na pravde sa niekedy ťažko zarába.

30 debata chyba