Politika „nevynášania z domácej kuchyne“ bola v tomto prípade rýchlo zavrhnutá. V čase, keď aj najväčší pohŕdači moderným svetom myslia na vlastné webové stránky, taký prístup už nie je reálny. Navyše, biskupi veľa neriskovali. Obsah vzbury exkomunikovaných kňazov bol taký absurdný, že len ťažko mohol vzbudiť sympatie v širokej verejnosti.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Kováčik slovami o údajnej žiadosti posmrtne exkomunikovať populárneho pápeža hral na istotu. Slovenské prostredie vychované na pápežskom kulte predsa niečo podobné ani pri najlepšej vôli nerozdýcha. Znovu sa však ukázalo, že každý hovorca je v pokušení nielen hovoriť, ale aj „robiť politiku“, pridávať a uberať v záujme potrebnej stratégie.
Záujem „svetských“ médií bol pragmatický. Osudy odvrhnutých, vylúčených v akomkoľvek predvedení sú pre diváka a čitateľa zaujímavé. V tomto zmysle išlo o bulvárnu kauzu. Znovu sa potvrdilo, ako náboženské témy dokážu vzbudiť silné emócie. Tí, čo sledujú internetové diskusie, vedia svoje. Polemika o cirkvi, jej histórii a mieste v spoločnosti bez problémov počtom príspevkov prekoná po pár minútach všetky emisie a nepodarené tendre. Príspevky sú vyhranené. Akoby každú chvíľu mala vypuknúť podtatranská kultúrna revolúcia.
Napriek internetovému ošiaľu v súvislosti s cirkvou či náboženstvom slovenský katolicizmus zostáva ťarbavý a bez živšieho záujmu o inteligentnú diskusiu na tému vlastnej identity a budúcnosti. Ani v tomto prípade sa nepodarilo otvoriť dialóg, ktorý by sa viac venoval obsahu problému, ako trom rebelantom zakladajúcim v domčeku pri Nitre svoju pustovnícku existenciu.
V najlepšom prípade sa niektoré médiá dali na osvetovú činnosť. Ponúkli lekcie z kánonického práva a usporiadania kompetencií v cirkevnej štruktúre. Čítanie kódexu kánonického práva však nebolo kvalitné, lebo málokto asi čítal kánon 1 350: „Pri ukladaní trestov klerikovi treba vždy dávať pozor na to, aby mu nechýbalo to, čo je potrebné na slušné materiálne zabezpečenie, ak nejde o prepustenie z klerického stavu.“ Je výzva biskupov, aby exkomunikovaným nik nepomáhal, v súlade s logikou tohto ustanovenia? Alebo sa už vlastnými prostriedkami postarali o živobytie neposlušných synov tak, aby nepotrebovali pomoc bežných veriacich? Aj takéto roztomilé nástrahy skrýva kánonické právo.
Verejnosť si voči kauze udržala to, k čomu veriacich vyzval zaujímavou kombináciou slov vo svojom úvodnom vyhlásení arcibiskup Stanislav Zvolenský: láskavý, ale zreteľný odstup.