Z mocenského hľadiska by bola jeho okamžitá koalícia so Smerom najvýhodnejšia. Najmä hladné štruktúry KDH veľmi dobre vedia, že už nikdy nezískajú toľko moci, vplyvu a pozícií ako v spolupráci so štedrým Smerom, ktorý je nútený hrať vabank. Prefíkaný a predvídavý stratég Ján Čarnogurský, ktorý sa podujal na úlohu emisára medzi oboma stranami, vždy dovidel za roh, a takýto skúsený politik nepotrebuje veľa dôvtipu, aby zistil, že budúca koalícia na čele s Ivetou Radičovou bude veľmi krehká a do roka môže mať problémy s väčšinou v parlamente. V takom prípade by KDH urobilo to, čo vždy vedelo najlepšie – „dvíhať moc z ulice“ – a elegantne by ponúklo účasť na moci Smeru, ktorý by medzitým prešiel potrebnou karanténou. V jednom sa však Ján Čarnogurský prepočítal. Ak KDH uzavrie koalíciu s Ficovým gigantickým zoskupením až v momente, ako pravicová štvorka stratí väčšinu, vyjednávacia pozícia Smeru (ktorý je momentálne ochotný ponúknuť čokoľvek, až do nechutného poníženia) sa zásadne zmení. Čas, keď môže získať KDH najviac, je práve teraz. Nepodliehajme facebookovej ilúzii, že voliči by mu to neodpustili.
Koalícia Smeru a KDH by totiž bola v tejto konzervatívnej krajine najstabilnejšou a najpopulárnejšou konšteláciou, ktorá by sa v tejto podobe mohla vo vláde zabetónovať minimálne na dve volebné obdobia. Naivné vyhlásenia, že „Slovensko volilo zmenu“ ignorujú skutočné počty voličov, ktorí volili nacionálne a populistické strany a najmä vysoké percento hlasov pre strany, ktoré neprekročili prah parlamentu. Výraznú zmenu v správaní voličov možno v týchto voľbách pozorovať len pri nezvyčajne vysokom počte preferenčných hlasov – čo je dôležitý odkaz do budúcnosti, že krúžkovať osobnosti a individualizovať vlastnú voľbu sa oplatí.
Na druhej strane Smer v opozícii môže mať rovnako veľké problémy s vlastnou súdržnosťou, keďže väčšina sponzorov sa už pružne presunula do potenciálne nového vládneho prostredia, z ktorého sa bude korumpovať rovnako pohodlne (napokon, je pozoruhodné, ako médiá rozstrieľali Smer za kauzu predávania miest na kandidačnej listine, ale rovnaký predaj miest pre „štyroch obyčajných ľudí“ zo strany Richarda Sulíka zhovievavo odignorovali, čo zvádza k nepríjemnému dojmu, že im neprekáža svinstvo, ale len jeho ideologická podoba). Robert Fico by sa síce opäť ocitol v postavení, v ktorom sa cíti najlepšie (napokon, aj ako premiér pripomínal skôr zlostného opozičného lídra ako štátnika), ale udržať pokope taký kolos je takmer nemožné, lebo Smer je oveľa viac stranou jedného muža ako HZDS. Všetko je teda otvorené a zdá sa, že na politickej šachovnici nás čaká mimoriadne zaujímavé obdobie.