Ficove údery na SDKÚ a jej podvodné financovanie zjavne trafili podstatu veci. Dzurindu zasiahli na najslabšom mieste už minulý týždeň. V pondelok však prišla ďalšia rana, ktorá sa ukázala ako osudová.
Fico sa pokúsil preukázať priame súvislosti medzi zahraničnými firmami SDKÚ a privatizáciou – cez predaj vládneho hotela Forum. A trafil viac, ako chcel. Dzurinda tento úder nevydržal a ohlásil odchod z najvyššej politiky. Po rozdelení pozícií volebného lídra a predsedu bude len „sekretár“ strany. Možno vplyvný, ale určite nie mocný. V parlamentnej demokracii je totiž moc, skutočná moc, nutne spojená s verejnými funkciami.
Po Ficovej „preventívnej vojne“ proti SDKÚ bol Dzurindov pád takmer nevyhnutný. Ak by sa nestiahol, SDKÚ by išla do volieb vopred porazená. Pretože Ficovi jeho hra vychádzala na sto percent. Až do pondelka…
Volebný úspech mal pripravený a zabezpečený v pomere 85 : 15. Krvácanie SDKÚ malo totiž zničujúce politické dôsledky. Presne také, aké Fico vo volebnom roku potreboval.
Fico aj Dzurinda dobre vedia, že vo voľbách 2010 bude rozhodujúci boj o voličov Smeru. A keďže opozícia ich nedokáže stiahnuť na svoju stranu, pravica sa pokúsi podporu Smeru rozkladať. A demotivovať jeho voličov. Aby nešli voliť. Nástrojom mala byť sústredená kritika a škandalizácia vlády. Fico však Dzurindu predbehol. Kritické témy nediktuje opozícia, ale (trochu nezvyčajne) premiér. Po finančných škandáloch SDKÚ bol Dzurinda ako „líder opozície“ a „kritik vlády“ odzbrojený.
Navyše v opozícii sa sily preskupujú presne opačne ako v koalícii: autorita SDKÚ ako najväčšej strany upadá a na jej úkor rastú malé pravicové strany. Nielen Sulík, ale aj Bugár. Ficov žolík…
Podčiarknuté a spočítané: Smer a strany, ktoré sa za ním rozbehnú zostavovať novú vládu, majú spolu 80 – 85 percent. Dzurinda so Sulíkom, ktorí túto cestu rezolútne odmietli, majú dokopy 15 – 20 percent. Toto skóre môžu zvrátiť len dve veci. Prekvapujúco slabý zisk Smeru. Alebo prekvapujúco vysoký zisk SDKÚ. S tým, že na skutočný prielom a politickú zmenu je nutná kombinácia oboch prekvapení.
Preventívnym útokom na Dzurindovu SDKÚ Fico stlačil toto riziko na zúfalé minimum. Pôvodne… V pondelok sa však stalo presne to, pred čím Fica žartovne varovali jeho poradcovia: aby to neprehnal. A aby Dzurindu nestratil. Zo žartu sa nakoniec stáva šokujúca skutočnosť.
Šokujúca a pre slovenskú politiku prospešná. Ústup Dzurindu je viac ako gesto. Je to šanca na zdravý obrat. V politických témach, vo volebnej kampani, v kritike moci. A v odkrývaní červenej špiny, ktorú sa Fico a jeho vypasení „socialisti“ pokúšali zakryť tou modrou.
Našťastie im to nevychádzalo až do volieb. Modrá sa minula…
Diskutujte: Dzurinda nebude kandidovať do parlamentu – čo si o tom myslíte?