Túto medzivládnu zmluvu európski lídri, s výnimkou zástupcov Česka a Británie, podpísali v marci. Podľa jej pravidiel členské štáty eurozóny nebudú môcť v budúcnosti prekročiť deficit verejných financií o viac ako pol percenta HDP. Výnimkou je niekoľko málo štátov, vrátane Slovenska, s veľmi nízkym zadlžením (pod 60 % HDP). Tam je povolený deficit 1 % HDP. Nedisciplinované štáty bude môcť pokutovať Európsky súdny dvor.
Vo viacerých krajinách zmluvu budú musieť schvaľovať nie parlamenty, ale občania v referende. Očakáva sa tak napínavé divadlo.
V jeho tieni však zostávajú iné významné kroky, ktorými sa EÚ snaží vyrovnávať s finančnou krízou. Často pritom znamenajú tvorbu významných kompetencií na úrovni únie alebo eurozóny.
Nedávno sa pod názvom „európsky semester“ zaviedlo spoločné kontrolovanie rozpočtu jednotlivých štátov. Vznikli 3 centrálne agentúry pre dohľad nad finančnými trhmi: Európsky bankový dozor (EBA), Európsky dozor nad trhom s cennými papiermi (ESMA) a Európsky úrad pre dozor nad poisťovňami a zamestnaneckými dôchodkovými fondmi (EIOPA). Ďalší úrad, Výbor pre systémové riziko (ESRB), bol zriadený pre potreby sledovania makroekonomických rizík.
V týchto prípadoch iniciatívu vyvinuli členské štáty. V aktivite nezaostáva ani Európska komisia. Komisár pre vnútorný trh Michel Barnier sa pokúša obmedziť moc ratingových agentúr. V novembri minulého roku nenašiel u kolegov v komisii podporu pre návrh, aby bolo možné vo výnimočných prípadoch agentúram zakázať vydávať ratingové hodnotenie. V rámci rovnakého balíka reformných zmien však cez komisiu prešiel tzv. rotačný princíp. Ten by nútil firmy pravidelne obmieňať agentúry, ktoré im robia rating. V marci však tento návrh zmietli zo stola ministri financií EÚ. Návrh silne podporovalo Francúzsko, ale ostatné veľké krajiny ho razantne odmietli.
Komisia však prichádza s ďalšími návrhmi. Investičné fondy momentálne zúfalo lobujú proti prijatiu Smernice o riadení alternatívnych investičných fondov (AIFMD). Tá okrem iného požaduje, aby hedžové fondy dávali svojim zákazníkom oveľa silnejšie garancie ako doteraz. Fondy však nepriškrcuje len EÚ. Napríklad švajčiarsky úrad pre dozor nad finančným trhom Finma tento mesiac ohlásil dramatické sprísnenie pravidiel, ktoré vo svete hedžových fondov vyvolalo doslova paniku.
Samozrejme, netreba zabúdať na jedno z najdrastickejších opatrení na zmenu fungovania trhov. Tým je návrh komisie na zavedenie tzv. dane z finančných transakcií do roku 2014. Cieľom je zamedziť reťazeniu špekulatívnych obchodov a zároveň donútiť finančné trhy výraznejšie prispievať do štátnych rozpočtov.
Mnohé z týchto opatrení idú správnym smerom. Pre EÚ je však kľúčové, aby politici o nich verejnosť vedeli stráviteľným spôsobom informovať. Inak sa k možným problémom s ratifikáciou fiškálneho kompaktu pridajú demagogické odkazy na to, ako „bruselskí úradníci dnes už rozhodujú o všetkom“. A únia bude mať vážny problém.