Čo je lepšie – známka alebo slovné hodnotenie? Na takto položenú otázku jednoznačne odpovedať nemožno. Jedna i druhá forma sa dá použiť vhodne i nevhodne. Najmä podľa toho, či je v rukách dobrých učiteľov a starostlivých rodičov alebo ich opaku. Pre deti je súťaživosť prirodzená – chcú zažívať pocit z úspechu, ukázať „som lepší“. Súťaživosť v nich treba pestovať a učiť ich používať pevné kritériá hodnotenia seba aj iných. Pochybujem, že niekto vynájde zrozumiteľnejší komunikačný prostriedok o výkonoch žiaka, ako je známka (číslo). Známkovanie je jasné a porovnateľné, všetko ostané je tápanie v neistote.
Myslíte si, že prvák dobre chápe zmysel slov vo svojom „kádrovom posudku“, ak sa sťažujeme, že ani deviataci nevedia čítať s porozumením? Pravdaže, na vysvedčenie nepatria prázdne a nezrozumiteľné slová. Aj keď ich ako vzory nájdeme v metodickej príručke schválenej ministerstvom. Čo asi povedia prvákovi slová: „Bolo by dobré, keby si sa zameral na dôslednejšie dodržiavanie pravidiel spolužitia, najmä na aktívne počúvanie…“. Rovnako nič ako tretiačke, že sa „snažila používať všetky životné zručnosti, vedúce k zlepšovaniu osobného výkonu“.
Problém je v inom. Len „číslicové“ hodnotenie nestačí, ak chceme, aby škola oznamovala aj posúdenie poznávacích a sociálnych zbehlostí žiaka, pohľad na jeho postoje či vzťah k podstatným životným hodnotám. Prostriedkom, ktorý vedie k rozvoju v živote potrebného sebahodnotenia, je hodnotenie pomocou popisného jazyka. Slovné ohodnotenie osobnostných vlastností by nemalo chýbať na poslednom vysvedčení zo základnej (strednej) školy. Napríklad s hodnotením správania pri práci, sociálneho správania, individuálnych zvláštností. Aby sa dali jednotlivé hodnotenia porovnávať, nemôže byť problémom štandardizovať ich.
Aby ministerstvo znovu potvrdilo pochybnosti o dobrej pripravenosti reformy a systémovosti svojho konania, vydalo s platnosťou od 1. mája Metodický pokyn na hodnotenie žiakov základnej školy. V tomto školskom roku bude teda platiť už tretí! Aj v tomto pokyne sa ľahko nájdu formulácie nepresné či nedávajúce presný zmysel. Možno si napríklad prečítať, že slovné hodnotenie sa vyjadruje slovne a môže sa doplniť slovným komentárom, alebo že učiteľ pri hodnotení má rešpektovať práva dieťaťa. Nevedno prečo sa kritériá jednotlivých stupňov známok výrazne líšia od kritérií zodpovedajúcich rovnakému stupňu slovného hodnotenia.
Podľa ministra sú najdôležitejšou novinkou samostatné polročné vysvedčenia. Dôvod na zavedenie novinky? Vraj celoročné žiaci na polroku vracali zababrané. A učitelia dostali inštrukciu, že slovné hodnotenie musí byť kladné. Naozaj musí? A aj vtedy, ak treba hodnotiť žiaka, ktorý chodí do školy špinavý, nenosí si zošity ani pomôcky, cez vyučovanie vykrikuje a je hlúpy ako tĺk? To učiteľ nemôže mať pri hodnotení hranicu medzi láskavosťou a nezodpovednou benevolentnosťou?
Verejnosť takto dostala ďalší dôkaz, že prepotrebnú školskú reformu riadi manažment, ktorý na svoju prácu nedorástol.