Horiace ulice Londýna

Nedeľná ranná prechádza centrom Londýna je fantastický zážitok. V Hyde Parku si zopár jazdcov vysadne na kone, v jazierkach modelári skúšajú malé repliky lodí.

09.08.2011 22:00
debata

Elegantné štvrte Južného Kensingtonu, Chelsea, Belgravie a Holland Parku dýchajú pohodou. Tu bývajú boháči.

Postaviť niečo nové v týchto uliciach je veľmi ťažké. Sú zviazané tvrdou reguláciou, vďaka ktorej si zachovávajú svoj starosvetský šarm. Okolo poludnia sa potom otvoria obchody, človek môže nedeľnú rannú prechádzku zakončiť tak, že si pohodlne nakúpi v Selfridges alebo v Harrods.

Ak na to má. Existuje ešte iný Londýn. Ten, kde býva väčšina ľudí. Na severe, na východe a na juhu od centra sa rozkladajú štvrte, ktoré sú preplnené, neudržiavané a depresívne. Vlastne – toto je skutočný Londýn. V centre stojí slušný byt (nie dom) prinajmenšom milión libier. Pre strednú vrstvu sú dostupné niektoré štvrte širšieho centra. Väčšina Londýnčanov však býva ďaleko. Ráno strávia cestovaním do práce aj pol druha hodiny.

Londýn za posledných desať rokov náramne opeknel. Niekoľko rokov ekonomického boomu znamenalo obrovský prílev peňazí do tohto kozmopolitného mesta, ktorý sa prejavil aj v čistejších uliciach a zrekonštruovaných budovách. Labouristická vláda pamätala aj na horšie štvrte. Vďaka jej programu Nový údel pre komunity zmizli niektoré z najhorších mestských slumov nielen v Londýne, ale aj v Manchestri, Birminghame a inde.

Čo sa však nepodarilo radikálne zmeniť, je pocit bezútešnosti a absolútnej spoločenskej vylúčenosti v ľuďoch, ktorí takéto štvrte obývajú. Lumpenproletariát je ľahké stvoriť, no ťažko sa ho zbaviť.

Konzervatívna vláda Margaret Thatcherovej kedysi vo svojom protrhovom ošiali vytvorila armádu nezamestnaných, o ktorých sa odmietla starať. Deti a vnuci týchto ľudí už nemajú nádej alebo návyky väčšinovej spoločnosti. K tomu treba pripočítať životnú dynamiku v britských mestách.

Ľudia sú buď nezamestnaní, alebo musia, naopak, pracovať dlhé hodiny, pre čo zase nemajú čas udržiavať väzby v rámci rodiny alebo komunity. V uliciach je veľa odcudzenosti a nenávisti. Dnes sa vláda pre to pripravuje nasadiť v kľúčových lokalitách obrnené vozidlá, čo je v Anglicku vec nevídaná.

Neistotu a znechutenie však človek cíti aj mimo týchto štvrtí. Ľudia sa vyžívajú v rozličných malých trikoch, ktorými sa im darí oklamať korporácie, alebo si to aspoň myslia. Napríklad zneužívaním reklamačnej politiky veľkých obchodov na drobné sebaobohacovanie sa. Ako boj proti kapitalizmu.

Veľmi rozšírený je vandalizmus, tiež forma osobného protestu. Aj tí, čo sa majú materiálne dobre, majú pocit, že nerozhodujú o vlastnom živote. Mnohí v posledných voľbách volili liberálnych demokratov. Mala to byť strana stredu – proti nezodpovednému míňaniu aj proti konzumnému kapitalizmu a podpore superboháčov. Po ich vstupe do vládnej koalície s konzervatívcami títo voliči utrpeli šok.

A je to práve znechutenie týchto širokých más, ktorých sa musí politická elita báť. Viac ako dnešných nepokojov v okrajových štvrtiach veľkomiest.

debata chyba