Hygiena luxusom?

Naše zdravotníctvo nepotrebuje ideológiu, ale víziu. Nie hmlisté bľabotanie, ale jasné zdôvodnenia každého kroku, ktorý sa robí. Také zdôvodnenia, ktoré by ľuďom umožnili súhlasiť či nesúhlasiť ešte skôr, ako začne nejaký vládny úradník experimentovať so systémom. Potom už totiž býva neskoro.

01.06.2011 22:00
debata

Keď zdravotníci hovoria, že štát musí zvýšiť platby za svojich poistencov, nie je rozhodujúce, či ste vy osobne niekedy narazili na zlého lekára alebo neochotný personál – pretože v tomto majú pravdu. Keď lekári, sestry, zubári, lekárnici a ďalšie profesijné organizácie žiadajú, aby štát zreálnil platby od zdravotných poisťovní, nie je podstatné, či ste sa už stretli s úplatkami v zdravotníctve – aj v tomto majú totiž pravdu.

Prečo to nesúvisí s úplatkami či inými nešvármi? Pretože splnenie týchto bodov by nebolo žiadnou „odmenou“ nekvalitným zdravotníkom. Dokonca je možné, že keby zdravotníctvo nebolo v stave podvýživy, proti nekalostiam by sa ľahšie bojovalo. Väčšina z nich predsa nemá korene v prebytku, ale, naopak, v nedostatku – dobrých lekárov, personálu, prístrojov.

Keď nemocnice zatvárajú oddelenia v snahe odvrátiť finančnú agóniu, je to ešte „racionalizácia“? Keď výsledkom ich transformácie na akciovky bude to, že nejedna pôjde do konkurzu a skončí predaná za bagateľ, bude to reforma, ktorú by mali oceniť pacienti? Tých predsa primárne zaujíma opatera, akej sa im v nemocnici dostane. Nie to, kto je v registri zapísaný ako jej vlastník.

Pramálo vám pomôže, keď vám niekde povedia, že si priplácate za „nadštandardné“, alebo dokonca „hotelové“ služby. Pointa je totiž v inom: zdravotné odvody platíme rovnako ako vždy, akurát sa nepretržite zužuje zoznam úkonov, ktoré za ne môžeme očakávať.

Otázky, ktoré nepriamo kladú zdravotníci štátu, by mu mali klásť aj pacienti. Akým právom chcú nové a nové generácie štátnych úradníkov (politikov) experimentovať so systémom, keď jedným z hlavných jeho problémov je to, že si práve štát k nemu neplní svoje záväzky? Ak nemôže, treba hľadať príčiny a odstraňovať ich, nie vyrábať „reformy“, ktoré majú nenormálny stav posvätiť a zabetónovať.

Zbohatlíci sa budú asi čudovať, ale vyspelosť krajiny sa nemeria podľa toho, ako vyspelo si v nej nažívajú oni. To by potom medzi najvyspelejšie štáty sveta patrili exotické krajiny, kde miestni boháči žijú v haciendách, cestujú súkromnými helikoptérami a od biedy všade naokolo ich oddeľujú vysoké múry a malé armády ochrankárov. Nevyrušujú ich daňové kontroly, neobťažujú ich zákony. A keď na to príde (čuduj sa svete, aj bohaté telá sa zvyknú kaziť), zdravotnú starostlivosť majú zaručenú celkom inde a inak ako miestna populácia.

Hneď dodajme, že Slovensko má našťastie ešte dosť ďaleko od takto chápanej „vyspelosti“. Ale snaží sa, len čo je pravda. Alebo azda viete o vyspelej krajine, v ktorej by sa čistým obliečkam na nemocničných lôžkach hovorilo „nadštandard“?

debata chyba