Ježiško na úver

Čísla sú výrečné. Ľudia na Slovensku v strede minulého roka prakticky prestali kupovať tovary dlhodobej spotreby.

04.01.2012 22:00
debata

Nákupy za tretí štvrťrok 2011 boli rekordne nízke, minimálne za obdobie ostatných sedem – osem rokov. Naše domácnosti vtedy priemerne utratili za tovary dlhodobej spotreby 3,19 eura na osobu a mesiac. A nebol to ojedinelý výstrelok, pretože dáta za predchádzajúce obdobia potvrdzujú, že ide o trend.

Čísla za štvrtý štvrťrok ešte známe nie sú. Dá sa očakávať, že budú vyššie, lenže také bývajú kvôli Vianociam každý rok. Férové bude potom porovnávať posledný štvrťrok 2011 s rovnakým obdobím 2010, keď ľudia tiež nakupovali viac ako v ostatných častiach roka.

A propos, Vianoce. V novembri u nás rekordne vzrástli poskytnuté spotrebné úvery (nárast o 12,5 percenta oproti novembru 2010). Paradox? Súvislosť sa ponúka sama: ak aj niekto potreboval novú práčku, chladničku či televízor, doprial si ich „pod stromček“ a s veľkou pravdepodobnosťou na úver. Mimochodom, priemerná úroková sadzba za tieto úvery sa vyšplhala na „krásnych“ 14,3 percenta. Vyššia bola len v novembri 2009, aj to len o deväť stotín.

Toľko k tomu, ako si žijeme nad pomery. Za potraviny zatiaľ míňame stále viac-menej rovnako (dobrovoľná hladovka sa u nás zrejme ešte akosi masovo neujala). Za oblečenie už v porovnaní s nedávnou minulosťou míňame menej, no a predmety dlhodobej spotreby nekupujeme takmer vôbec.

„Nad pomery“ sú tu leda ak pôžičky. Na čo sa dá tiež pozerať dvojakými okuliarmi. Kde sa jeden čuduje, že Slováci sa správajú nelogicky rozhadzovačne, keď si berú úvery ako najatí, tam môže druhý podotknúť, že je to možno len preto, lebo čisto zo svojich príjmov domácnosti nezvládajú kryť svoje dlhodobé potreby.

Skrátka a dobre, je nezmyselné pýtať sa, kedy k nám prirazí „druhá vlna“ krízy. Kríza je predsa dávno tu a štatistiky jasne ukazujú, že nikdy neodišla.

Dá sa povedať, že recesii sme sa zatiaľ vyhli iba vďaka tomu, že drvivá časť produktov, ktorá tvorí naše HDP, je určená na export. Naša spotreba klesá a ani tovary z dovozu nepôjdu na odbyt večne. Zabráni tomu vysoké zadlženie domácností, ktoré už dnes žijú na hrane, a neklesajúca nezamestnanosť. Žarty nabok, tých takmer 400-tisíc ľudí bez normálneho príjmu je asi jediný skutočný ukazovateľ, v ktorom si „žijeme nad pomery“.

Naši vládni politici a ich experti, zdá sa, nechápu, že Ježiško na úver nie je známkou blahobytu. Keď sa namiesto premýšľania, čo s klesajúcim dopytom a s nezamestnanosťou, venujú radšej škrtom, zvyšovaniu DPH (čo postihlo predovšetkým tie na hrane žijúce domácnosti) alebo úvahám, či tí nezamestnaní náhodou od štátu nedostávajú priveľa, správajú sa celkom ako hlupáci. „Bojovať“ proti kríze privolávaním recesie – to si iný posudok naozaj nezaslúži.

debata chyba