KDH: živý mŕtvy chrobák

Kresťanskí demokrati pokračujú v komédii. Škandály nepopierajú, len sa k nim akosi nehlásia. Čakajú, že všetko časom vyhnije? Žiaľ, ako všetci vieme, takéto čakanie na Slovensku nebýva márne. Potom by sa však nemali do procesu hnitia sami vkladať, ako to robí Ján Figeľ. Už ani pozícia mŕtveho chrobáka nebýva akurát vzorom morálky. No keď je pri hraní mŕtveho niekto až taký aktívny ako predseda KDH, je to navyše ešte smiešne.

26.01.2011 12:13
debata (29)

Keď zasadá vedenie politickej strany s jediným bodom programu – zaujať stanovisko ku škandálom týkajúcim sa jej predstaviteľa – zvyčajne to má svoj vopred daný účel. Ním je dištancovanie sa od nehodného funkcionára a jeho praktík. Inými slovami, pokus o očistu strany v očiach verejnosti. Ak však náhodou niekto očakával, že takýto prístup sa bude týkať aj KDH, nedočkal sa. Pondelkové zasadnutie ku kauzám exprimátora Bratislavy Andreja Ďurkovského bolo všetkým možným, len nie očisťovaním povesti KDH…

Kvôli úplnosti si povedzme, že „stranícka inkvizícia“ môže v niektorých prípadoch postupovať aj opačne: s aférami zaťaženým funkcionárom sa stotožní a podujme sa ho verejne obhajovať. Lenže ani toto nie je prípad Figeľa a jeho strany. Pravdupovediac, podľa konečného výsledku, s ktorým potom vyšli pred médiá, je vlastne záhadou, čo tam tí činovníci KDH za zatvorenými dverami celých šesť hodín riešili.

Ďurkovský svoj odchod zo strany s kamennou tvárou novinárom interpretoval ako prinajhoršom samopotrestanie, keďže si ho vraj vymyslel a navrhol sám. Členovia predsedníctva, ktorí ešte pred jeho príchodom na rokovanie plamennými hlasmi žiadali, aby ho strana donútila vzdať sa poslaneckého mandátu a všetky jeho argumenty ich potom obmäkčili len natoľko, aby ho donútili teda aspoň vystúpiť zo strany, pri jeho mučeníckej dezinterpretácii len neveriaco otvárali ústa. A mlčali. Nuž a postoj predsedu Figeľa, ktorý formálne súhlasí s Ďurkovského odchodom, ale zároveň dúfa v jeho návrat „čo možno najskôr“, už nie je ani dosť veselý na to, aby mohol byť nazývaný aspoň fraškou.

Kauzy tichej privatizácie bratislavských vodární, búrania PKO či netransparentného rozdávania bytov, sú verejnosti dobre známe. Až príliš známe na to, aby mohol ktokoľvek z KDH dnes ľudí presviedčať, že čierna je vlastne len tmavší odtieň bielej. Je preto neuveriteľné, že sa jeho predseda o to stále pokúša.

A možno to nie je až také neuveriteľné. Stačí sa len oprostiť od obrazu nebesky cnostnej a čisto idealistickej strany, aký o sebe KDH šíri. Stačí iba zaradiť KDH tam, kam patrí: medzi ostatné podnikateľské subjekty používajúce ideológiu ako marketingovú stratégiu. Čiže medzi ostatné politické strany u nás. Túto charakteristiku nevymetie ani tona kadidla na ministerstve dopravy.

29 debata chyba