Teoreticky, oba tieto primáty by mali byť dôvodom na oslavu. Keď si však tieto čísla rozmeníme na drobné, zistíme, že sú skôr dôvodom na zamyslenie. Oba totiž poukazujú na našu obrovskú závislosť a z nej vyplývajúcu zraniteľnosť.
O tom, že štruktúra slovenskej ekonomiky je zlá a závisí predovšetkým od exportu, vieme už dávno. Lenže tento negatívny trend sa doteraz nepodarilo nikomu zvrátiť, naopak, ďalej sa prehlbuje.
V „dobých časoch“, keď záujem o automobily v zahraničí stúpal, sa to pozitívne odrážalo aj na slovenskej ekonomike. Ako sa však ukazuje, v našich podmienkach ani hospodársky rast nie je zárukou znižovania nezamestnanosti. Navyše, a čo je možno ešte dôležitejšie, predaj automobilov do zahraničia sa nijako neprejavuje na výbere DPH.
Lenže slovenská ekonomika má pravdepodobne najlepšie časy za sebou a vyhliadky, že sa opakuje 10-percentný hospodársky rast z roku 2007, sú mizivé.
Automobilky, ktoré sa na vývoze podieľajú najväčšou mierou, boli určite dobré na preklenutie obdobia, keď skolabovala zbrojárska výroba a vďaka nim získala zamestnanie masa kvalifikovaných pracovníkov.
Lenže doba sa zmenila, výroba sa zautomatizovala a zaučenie jedného pracovníka v montážnej hale je otázkou niekoľkých týždňov. A tak sa i Detroit, Flint a ďalšie lokality v štáte Michigan, spájané tradične s automobilovou výrobou, zmenili na mestá duchov. Prívlastok „Detroit Východu“, ktorým Slovensko v zahraničí často označujú, by preto pre nás mal byť skôr výstrahou. Mimochodom, je príznačné, že v inej štatistike – čo do počtu automobilov na tisíc obyvateľov, sme na samom konci EÚ.
Inými slovami – autá síce vyrábame, ale sami sa na nich nevozíme… Ak nechceme znova zažiť šok ako pri konverzii zbrojnej výroby v 90. rokoch, nemôžeme sa spoliehať len na automobilky a export, ktoré za cenu obrovských daňových úľav pomohli ako-tak zamestnať námezdnú pracovnú silu v montážnych halách. No ani blúznenie o širokorozchodných tratiach či o akomsi druhom Singapure nás nezachráni…
Len vhodná diverzifikácia priemyslu spolu s investíciami do vlastnej spotreby môžu Slovensko posunúť ďalej želaným smerom. To znamená podporu investícií do ľudského kapitálu a podporu malých a stredných firiem, predovšetkým v oblasti IT.
Rečí o znalostnej ekonomike a podpore konkurencieschopnosti sme sa doteraz napočúvali až-až. V podstate všetci kompetentní vedia, čo by mali robiť, otázka je, či pre to aj niečo začnú robiť. Kríza je príležitosť začať o veciach uvažovať inak…