Bez obozretnosti

Robert Fico má pravdu, keď hovorí, že v tejto chvíli parlamentnej väčšine nič nebráni pustiť sa do príprav novej voľby generálneho prokurátora.

03.01.2013 22:00
debata (7)

Brániť by jej v tom mala politická obozretnosť, ale to je čosi, čo celá naša politická scéna v otázke generálneho prokurátora dávno zakopala kdesi hlboko pod zem.

Je pochopiteľné, že sa Jozef Čentéš obracia na Ústavný súd so sťažnosťou na rozhodnutie Ivana Gašparoviča. Súd v Košiciach už v tejto veci skonštatoval všeličo, no ani raz nie to, že by Čentéš nebol zvolený legálne. Znamená to, že o voľbách generálneho prokurátora v podaní bývalej vládnej koalície si môžeme myslieť všetko nepekné, čo len chceme (aj si to myslíme), ten cirkus sám osebe však nedal hlave štátu zákonný dôvod Čentéša nevymenovať.

Z deviatich strán Gašparovičovho zdôvodnenia tak odpadá osem a tri štvrtiny strany ako irelevantná výplň. Prezident v nej síce za pomoci všemožných citátov z televízií a tlače dal najavo, že aj podľa neho to bola prinajlepšom nedôstojná fraška, neuviedol však jediný závažný argument proti osobe kandidáta, ktorého nakoniec Národná rada zvolila.

Argument obsahuje iba zvyšná štvrtina strany, ktorá zaoberá podivu­hodnou Čentéšovou skartáciou výpovede poslanca Igora Matoviča. Nakoľko je tento argument závažný a v súlade s tým, čo o možnosti odmietnuť kandidáta vyriekol Ústavný súd, nech posúdi Ústavný súd. To, že je to argument relevantný, vyplýva jasne už z toho, že sa naozaj týka Čentéšových schopností zvládať jeden z najvyšších postov v štáte.

Je preto celkom možné, že Ústavný súd síce nesníme z prezidenta hanbu za jeho vlastné osemnásťmesačné divadlo okolo Čentéša, ale v tom podstatnom ho podrží: jeho odmietnutie vyhlási za právoplatné. Dočasné pozastavenie platnosti Gašparovičovho rozhodnutia by síce novú voľbu v parlamente zdržalo, ale nezastavilo.

Novou voľbou sa však vonkoncom nič neskončí. Akurát sa rozprúdi ďalšie kolo nechutnej politickej ťahanice.

Súdiac podľa toho, čo dnes hovoria opozičné strany, zrejme nebudú tlačiť na Smer, aby o vzniknutej situácii a o črtajúcej sa novej voľbe šéfa prokurátorov rokovala kompletná parlamentná zostava. A Smer, ktorý pôvodne o možnosti spoločného postupu s opozíciou hovoril, tejto ich neochote ochotne vyhovie.

Zmarí sa tak pravdepodobne jediná slušná možnosť, ako postupne vrátiť obsadzovanie jedného dôležitého postu do aspoň ako-tak prijateľnej vecnej polohy. Politici zostanú u nás naďalej medzi hlavnými podnecovačmi nedôvery ľudí v inštitúcie právneho štátu – tými druhými sú inštitúcie samotné.

Navzájom sa nebudú naďalej správať ako ideologickí súperi, ale ako konkurenčné gangy, ktoré sa preťahujú o to, kto na koho vie viac a nebezpečnejších tajomstiev. A naoko sa budú všetci čudovať, odkiaľ sa berie v ľuďoch toľká skepsa.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba