Miklošov obrat

Keď politik obráti rétoriku o 180 stupňov, sú zväčša v hre dve veci. Peniaze alebo vlastná nerozumnosť. To môže platiť aj v prípade Ivana Mikloša. Ten roku 2005 otočil svoj postoj k dostavbe jadrových blokov Mochoviec a zásadne tým ovplyvnil terajšie toky stámiliónov eur zo ziskov Slovenských elektrární, ktoré namiesto v štátnej kase končia v meškajúcom projekte.

12.02.2013 22:00
debata (26)

Najprv nesúhlasil s tým, aby sa v dostavbe Mochoviec priamo angažoval štát, keď však natiahol ruku privatizér, taliansky Enel, odrazu bol za to, aby na projekt išli štátne dividendy. Exminister vysvetlenie doteraz neposkytol.

To, že by mal pri zmene postoja hrať úlohu korupcia, odmietol a ťažko mu niekto spätne dokáže opak. Pri tom, ako sa Mikloš neobratne vyjadruje, natíska sa motív, či politik, ktorý už okolo seba nemá tím ekonómov, konal rozumne. Tvrdí, že k žiadnej otočke nedošlo, stále trvá na tom, že na dostavbu nemajú ísť „priame verejné zdroje“. Lenže verejné zdroje na Mochovce idú práve na úkor dividend štátu z elektrární. A tento krok v septembri 2005 obhajoval práve Mikloš. Pre úplnosť treba dodať, že obrat spravili všetky vtedajšie pravicové vládne strany, keďže dlhodobo boli za dostavbu Mochoviec bez účasti verejných financií, ale vzdať sa dividend im už pri privatizácii problém nerobilo.

Až naivne vyznieva Miklošova výhovorka, že kým bol v roku 2005 ministrom hospodárstva, „neprijali sa žiadne zásadné rozhodnutia ohľadom privatizácie Slovenských elektrární“. Keď v českej komédii Černí baroni vojak Kefalín hlásil, že počas jeho služby sa nič zásadné nestalo, divák sa mohol zasmiať. Keď to však tvrdí Mikloš pri spomienke na svoje ministrovanie, je to skôr do plaču. Kým bol minister, Fond národného majetku schválil v októbri 2005 investičný plán Enelu, podľa ktorého sa štát vzdal dividend v elektrárňach. Išlo o stámilióny eur. To nie je zásadné?

Miklošov návrh na riešenie situácie je tiež sporný. Exminister tvrdí, že ak sa štát vzdal dividend do roku 2010, nemala prvá Ficova vláda obdobie predĺžiť do roku 2014 a teraz by nemala uvažovať ani o ďalšom predĺžení do roku 2017. Je však takýto extrémny postoj namieste? Najprv štedro investovať a potom tok peňazí zastaviť? Čo však v prípade, že by sa Mochovce potom nedokončili a doteraz investované peniaze by zostali uviaznuté?

Pravda je taká, že záväzky od Enelu mal žiadať už Mikloš roku 2005. Podpísať bianco šek na dividendy bez garancií bolo naivné. Vtedy sa robilo zjavne všetko pre to, len aby druhá Dzurindova vláda stihla privatizáciu dokončiť, čo sa v roku 2006, tesne pred voľbami, podarilo. Garancie mala žiadať pri prvom predĺžení ponechania dividend na Mochovce aj Ficova vláda. Podozrivé navyše bolo, že na Mochovciach pracovala aj firma vtedajšieho Ficovho poradcu.

Garancie žiada štát až teraz, keď sa projekt ďalej predražuje a mešká. Treba len dúfať, že štát záruky dostane, Mochovce sa skoro dokončia a elektrárne budú potom poriadne plniť štátnu kasu.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba