Úvaha, že stačí prepustiť dôchodcov pracujúcich pre štát a hneď sa získajú pracovné miesta pre mladých, znie síce lákavo, ale aj v tomto prípade platí, že prianie bolo otcom myšlienky. Pokiaľ zrušenie súbehu poberania predčasného dôchodku a možnosti pracovať bolo pochopiteľné, lebo tento inštitút vznikol na to, aby pomohol ľudom, ktorí krátko pred dôchodkom stratili prácu a ich šanca získať inú bola len minimálna, tak myšlienka prepúšťať pracujúcich dôchodcov je vyložene diskriminačná.
Ak totiž niekto splnil zákonom predpísané podmienky na poberanie dôchodku, tak mu nik nemôže prikazovať, či smie alebo nesmie robiť ďalej. Je to len jeho osobné rozhodnutie, kedy odíde na zaslúžený odpočinok. Nehovoriac o tom, že v mnohých prípadoch ide o skúsených odborníkov. Návrh, ktorý stavia proti sebe dve skupiny občanov, je už z princípu zlý. Vytvára sa ním atmosféra, že seniori oberajú o pracovné príležitosti mladých, čo je len krôčik k tvrdeniu, že prácu nám berú cudzinci a pod. (a čo nasleduje potom, poznáme…)
Iste, mladí potrebujú prácu ako soľ, ale toto je ten najnešťastnejší spôsob, ktorý prispieva k vzniku medzigeneračnej nenávisti.
Skôr ako nabudúce niektorý z politikov vytiahne ďalší skvelý nápad zo šuplíka, mal by si najprv zistiť, či absolventi vôbec majú záujem o „lukratívne“ miesto učiteľov, nočných vrátnikov a iných zamestnancov v štátnej správe. Predišlo by sa tak mnohým nedorozumeniam.