To však neznamená, že by im všetkým nešla robota od ruky. Štatisticky sa však dá ťažko podchytiť počet tých, ktorí pracujú načierno a súčasne neprávom poberajú od štátu peniaze.
Najmä proti tým, čo ilegálne zarábajú v neďalekom zahraničí, sa zameriavajú opatrenia pripravované Richterovým ministerstvom. Ak budú chcieť dlhodobo nezamestnaní sociálne dávky, budú zrejme musieť týždenne odpracovať osem hodín v prospech svojej obce. Potom si rozmyslia, či sa im oplatí pravidelne sa vracať z Rakúska alebo Česka. Tých, čo ostávajú doma, by to zase malo primať k väčšej aktivite, aby si obnovili pracovné návyky.
Potiaľ by to bolo všetko v poriadku. Pôjde však najmä o to, aby zmenené zákony neostali iba na papieri, aby sa neplnili len formálne ako dosiaľ pri verejnoprospešných prácach, keď v mene dobrých susedských vzťahov namiesto konkrétnych výsledkov stačí podpísaná prezenčka.
Na Slovensku evidujeme vyše 210-tisíc ľudí, ktorí sú už prinajmenšom rok nezamestnaní. Nebojme sa, že by sa pre nich nenašla robota. Veď sa stačí pozrieť za plot poslednej záhradky, časté povodne preverujú, ako sme pripravení na prírodné pohromy. Iste, starostovia a primátori musia vynaložiť dostatočné organizačné schopnosti, využiť i ponuky tretieho sektora, ale ani štát nemôže všetky problémy v tomto smere hodiť na samosprávy.