Procesne zlá justícia

Ak má byť spravodlivosť naozaj spravodlivá, potom aj ten najväčší lump musí mať v konaní pred justíciou rovnaké práva ako ktokoľvek iný.

01.08.2013 22:00
debata (3)

Potiaľ by bolo všetko v poriadku. V poriadku už nie je, keď majú ľudia podozriví z účasti na organizovanom zločine akési nikým nahlas nepriznané právo na „omyly“ justície, ktoré im umožňujú dostávať sa na slobodu. V počte zjavne väčšom, ako to vidno v prípadoch iných.

Práve to sa deje na Slovensku a práve to je jedným z dôvodov, prečo majú u nás ľudia pracujúci v justícii nezávislosť a nedotknuteľnosť, nadpriemerné finančné pomery, viac dovolenky a tak ďalej – len jedno nie. Nemajú úctu a vážnosť v ostatnej populácii.

Vážnosť v očiach verejnosti si totiž nekúpite ani nenariadite zákonom. Ani vysúdiť si ju nemôžete. Koľkokrát už naše súdy priklepli svojim kolegom tučné odškodné za údajné poškodenie ich povesti či dobrého mena? A koľkokrát bolo takto z moci úradnej to meno naozaj očistené?!

Akurát si dotyční finančne prilepšili. Často si takto prilepšili oveľa viac, ako majú u nás možnosť vysúdiť obete trestných činov alebo pochybení v zdravotníctve. To je strašná vizitka slovenskej justície a názorný doklad toho, že spravodlivosť ako rezort a spravodlivosť ako spoločenská hodnota môžu byť dve celkom odlišné veci.

Dvadsať rokov sa u nás opakujú volania po očiste justície od bývalých komunistov. Lenže v tom pes zakopaný nie je. Zlodeji boli zlodejmi, vydierači vydieračmi a vrahovia vrahmi aj za Husáka. Vyšetrovateľovi, ktorý sa vážne zaoberá nejakým prípadom, zháňa dôkazy a svedectvá, len aby potom výsledok jeho práce niekto na prokuratúre či na súde znehodnotil „procesným pochybením“, vďaka ktorému môžu mafiáni utiecť za hranice a vydierači začať vydierať svedkov, málo pomôže skúmanie politickej minulosti toho-ktorého prokurátora či sudcu.

Takéto chyby sú buď výsledkom zlej práce dotyčných (samozrejme, možno aj toho vyšetrovateľa), alebo výsledkom korupcie. Tretia možnosť neexistuje. V prvom prípade majú nasledovať disciplinárne postihy až po možnosť vyzliecť niekoho z uniformy či z talára. V druhom prípade má nastať vyšetrovanie, po ktorom sa niekto dočasne pozrie na svet cez mreže.

Prečo sa to nedeje? Pretože pred dvadsiatimi rokmi dostal u nás justičný systém predčasne, a preto aj nepochopiteľne nálepku „nezávislý a nedotknuteľný“. Pretože miestne či okresné bratstvá sudcov, advokátov a prokurátorov, ktoré hrajú spoločnú hru na zarábanie peňazí – pričom je pochopiteľné, že najlepšie sa zarába na najväčších rybách – nemajú núdzu o dorast.

V neposlednom rade preto, lebo z nezávislosti a nedotknuteľnosti vyplýva aj tretia okolnosť: jedinou silou, ktorá to naozaj dokáže zmeniť, sú čestní sudcovia a čestní prokurátori, ktorí v tom systéme samozrejme tiež existujú. To je však beh na sakramentsky dlhú trať a je otázkou, či sa nám chce čakať tak dlho. Na ťahu je minister spravodlivosti, a ak nie, potom nejaký jeho nástupca.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba