Aj preto si banka bez problémov vypýta za zmenu zmluvných podmienok vyše sto eur, aj keď náklady s tým vôbec také nemá. Aj preto niektoré banky s klientmi narábajú tak, ako sa to hodí banke, a nie klientovi. Výsledkom je, že Slovensko má dlhodobo najvyššie úrokové miery v eurozóne. Oveľa vyššie ako Portugalsko, ktoré muselo čerpať európsku pomoc a jeho ekonomika je už slabšia ako tá slovenská.
Klienti na tento stav doplácajú nie malými sumami. Rádovo ide o desiatky eur mesačne. Pri slovenských platoch ide o podstatné položky. Banky sa na druhej strane chvália, že ich kapitálová primeranosť je výrazne vyššia ako v prípade finančných domov v cudzine. Pri tomto konštatovaní však zabudli povedať, že je to vďaka tomu, že majú často príliš drahé úvery a poplatky pre Slovákov.
Na to, aby sa zlacňovalo, musí na banky ešte viac pritlačiť štát. To, že banky napríklad účtujú vysoké vstupné poplatky pri nových spotrebných úveroch, jednoznačne hraničí s kartelom. Držia si tak úvery s 15-percentnými úrokmi a neumožňujú ľuďom vyplatiť starý úver novým s úrokom 7 percent. Súčasné nízke úroky sú pritom výsledkom boja Európskej centrálnej banky s krízou. Centrálna banka dala do obehu lacné zdroje a niektoré slovenské banky ich svojimi obštrukciami neposielajú ľuďom. Banky idú za ziskom. Protimonopolný úrad však musí byť na strane ľudí. Celú záležitosť treba poriadne preveriť a prípadne vyvodiť dôsledky.