Takto sa situácia vyvinula a nikto na nej už nič nezmení. Osobné pocity voličov pravice alebo všeobecne nevoličov Smeru sú pritom úplne vedľajšie.
Fašisti a protofašisti nepatria do demokratického systému. Akceptovať ich nemožno ani v mene pochopenia pre protestné hlasy, ktoré ich vo vypätých časoch dostávajú nahor. To, že si štandardná politika nevie rady s niektorými problémami, nemôže byť ospravedlnením volania po zrušení demokracie. Čosi také sa netýka iba obyvateľov jedného kraja, ale nás všetkých.
Dosť na tom, akú kampaň vyrobilo Kotlebovi už tragické prvé kolo volieb. Pochopiteľne, jeho stúpenci budú na jeho propagáciu využívať aj toto druhé kolo, v ktorom sa ozývajú výzvy, aby sa proti nemu zjednotili všetci demokrati. Budú z neho vyrábať obeť, proti ktorej sa všetci sprisahali. Tomu sa už zabrániť nedá. „Sprisahanie demokratov“ je aj tak plne namieste: Kotleba skrátka nesmie dostať podiel na moci.
Predstava, ako by asi ľudácki pohrobkovia na župnom úrade v Banskej Bystrici (!) v auguste 2014 „oslavovali“ okrúhle výročie Slovenského národného povstania proti nacizmu a ľudáckemu režimu, je otrasná sama osebe. A to by ešte ani zďaleka nebolo to najhoršie. Rasizmus, násilie, nenávisť k diskusii, obdiv k zločinným postavám našich moderných dejín a snaha inšpirovať sa ich názormi. Kam môžu asi takéto veci viesť?!
Nejestvuje nijaké ospravedlnenie, politické ani sociálne, pre voľbu extrémistov tohto druhu. Touto cestou sme už v dejinách prešli. Vedie k tragédiám a rozvratu.
Naivné sú predstavy, že ak by sme Kotlebu či niekoho podobného posadili do nejakej funkcie a obklopili ho bežnou politickou byrokraciou, začal by nebodaj postupne prepisovať svoj program v prospech demokracie a tolerancie. Práve naopak. Extrémisti potrebujú každé, aj to najmenšie víťazstvo nafukovať a vytĺkať z neho, čo sa dá.
Títo ľudia nevyriešia ani nezamestnanosť, ani zaostávanie regiónov. A nevyriešia ani to, o čom najviac veľkohubo tárajú. Nič nezlepšia na spolužití majority s Rómami, a už tobôž nie v živote samotných Rómov. Jediné, čo dokážu, je problém vyostrovať až dovtedy, kým sa nerozpúta násilie. O toto násilie im ide od začiatku, potom už bude pre ostatných neskoro chytať sa za hlavy. Extrémisti patria na okraj spoločnosti. A ak im nejaká zhoda okolností umožní vystrčiť hlavu, treba ich bez meškania poslať naspäť na okraj. Taká jednoduchá je dnes voľba obyvateľov Banskobystrického kraja.
Boj o to, či zostane Bratislavský kraj modrý, alebo nie, je veľmi málo dôležitý oproti tomu, čo sa dnes rieši v Bystrici. Rovnako dohady, ako sa to asi skončí v Trnave, Nitre či v Košiciach. Dôležité je, ako dopadne „sprisahanie demokratov“ v Banskej Bystrici proti tým, ktorí lákajú svojich spoluobčanov do záhuby.