Strach v Národnej rade

Človek by si aj rád oddýchol od toho, čo sa stalo vo voľbách do samosprávnych krajov, ale nedá sa. Ak sme hovorili, že nasledujúcim cieľom extrémistov nie je spravovanie jedného kraja, ale vstup do Národnej rady, musíme sa poopraviť.

26.11.2013 22:00
debata (15)

Utorková rozprava o zákone o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý vetovala hlava štátu, vyzerala tak, akoby Marian Kotleba už sedel prinajmenšom na balkóne rokovacej sály a písal si poznámky o vystupujúcich. Ak by to bolo naozaj tak, musel by byť so sebou náramne spokojný. Ešte ani poriadne nedozneli víkendové silácke reči takzvaných štandardných politikov na jeho adresu a Národná rada mu už začína zobať z ruky.

Nie že by bol nejaký iný výsledok volieb do VÚC nebodaj zmenil osud toho zákona. O výsledku bolo rozhodnuté už vtedy, keď prešiel cez Národnú radu po prvý raz. Prezidentove námietky, že zákon, ktorý podmieňuje vyplatenie dávky v hmotnej núdzi vykonávaním obecných prác, zaváňa nútenou prácou, nemali šancu tak či tak. Norma vyšla z ministerstva sociálnych vecí a práce, splnomocnenec vlády pre rómske komunity ju vydáva za prvý veľký krok „rómskej reformy“ a jej vraj správnu filozofiu chváli aj väčšia časť opozície.

Lenže voľby do VÚC dali prelomeniu prezidentovho veta celkom iný náboj. Ani jeden jediný vystupujúci v rozprave sa nevyhol priamej či nepriamej zmienke o extrémistoch.

Tak napríklad Ľudovít Kaník pripomínal, ako on vždy presadzoval rovnakú „filozofiu“ a ako by sme dnes vraj nemali vôbec problém s extrémizmom, keby bol mal voľné ruky. Jeho kolega z SDKÚ Viliam Novotný predniesol zásadnú kritiku zákona – za to, že je „nedostatočný“.

Poslanec KDH Pavol Zajac zopakoval starú nepravdu o tom, ako sa tí, čo žijú na dávkach, majú lepšie ako nejeden statočne pracujúci človek. Lucia Nicholsonová z SaS prítomným pripomenula, že zákon je protiústavný, pretože naša ústava zaručuje každému právo na základné životné potreby. Ešteže vzápätí sama našla riešenie: všetko by vraj bolo v poriadku, keby sa poslanecké kluby dohodli a zmenili ústavu…

Zakaždým znelo meno Kotleba. Buď ako strašiak, pre ktorého vraj musíme už naozaj riešiť „problémy“, ktoré nás tak dlho trápia. Alebo ako výsledok toho, že sa už dávno nepresadili návrhy našich géniov.

Géniom, samozrejme, ani náhodou nenapadne, že extrémisti sú na scéne už dlho, že ich sila veselo rástla i počas Kaníkových reforiem aj po nich a že oni sami majú obrovský podiel na tom, ako sa do verejného diškurzu už dávno dostala extrémistická rétorika o neprispôsobivých a lži o tom, ako skvelo si vraj žijú z našich peňazí.

Apropo, čo poslanci Smeru? Tí po celý ten čas čušali. Človek by si bol mohol myslieť, že preto, lebo aspoň niektorých z nich fackuje hanba. Ale to iba do záverečného hlasovania. To, že sa za opätovné schválenie zlého zákona, ktorý vedome či nevedome nadbieha extrémizmu, nazbiera akurát symbolických 88 hlasov, bola, samozrejme, len náhoda. Ale, ako sa hovorí, náhoda vie byť blbec.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #hmotná núdza #VÚC #extrémizmus #Marian Kotleba