V tomto ukazovateli dosahuje Slovensko len 57,4 %, pričom priemer Európskej únie je na úrovni 72 %. Odhaduje sa, že pokiaľ by Slovensko dokázalo vyberať nepriame dane aspoň tak ako priemer krajín EÚ, zvýšili by sa jeho výnosy do rozpočtu cca o viac ako jednu miliardu eur.
To nie je málo. Ak si zoberieme, že tento rok bude štát hospodáriť s rozpočtom 17,39 miliardy eur, pričom schodok je viac ako 3,2 mld., tak jedna miliarda navyše by mohla výrazne pomôcť, aby sa náš schodok neprehupol cez kritickú hranicu 57 % HDP, lebo po jej prekročení by vláda musela predložiť vyrovnaný rozpočet na nasledujúci rok, čo by znamenalo drastické škrty. Štát má v princípe len dve možnosti – buď ďalej zvyšovať dane, alebo zlepšiť ich výber. Čo je pre občanov prijateľnejšie, azda netreba ďalej rozvádzať…
Aj keď zavedeniu bločkovej lotérie predchádzala kritika, práve vďaka nej sa situácia v posledných mesiacoch začala zlepšovať. Falošné bločky, ktoré nie je možné v lotérii zaregistrovať, priviedli daniarov na stopu stoviek podvodníkov. Bez tohto opatrenia by sa nepoctiví obchodníci ďalej veselo obohacovali na úkor ostatných.
Ak sa niekomu 560 miliónov eur, ktoré štát vybral navyše na daniach a poplatkoch za necelého pol roka, zdá málo, tak nech si to porovná s Nemeckom. Tam jednotlivé spolkové krajiny investovali milióny eur do CD s informáciami o nemeckých klientoch švajčiarskych a lichtenštajnských bánk vyhýbajúcich sa daňovým povinnostiam doma. Očakávali pritom, že sa im vráti cca. 500 mil. eur. Z hľadiska vstupných nákladov (u nás minimálne) a s prihliadnutím na počet obyvateľov (Slovensko má 5,3 mil. a Nemecko 80 mil.) je bločková lotéria veľmi úspešný projekt.
Niet sa čomu čudovať, že sa zapáčila aj novému českému premiérovi Bohuslavovi Sobotkovi, v apríli ju spustia v Portugalsku a poškuľujú po nej aj ďalšie krajiny.
Bolo by však veľmi naivné myslieť si, že lotéria dokáže vyriešiť všetky problémy s podvodmi na DPH. Na veľké ryby, ktoré svoj „biznis model“ založili na tzv. karuselových podvodoch s nadmerným odpočtom DPH, bude musieť štát nájsť iné páky, napr. kontrolné elektronické výkazy. V krajine, kde špekulanti bežne kupujú a predávajú fiktívne faktúry a kde predstava o podnikaní je zdeformovaná do podoby, že výsledkom podnikania má byť vykázaná strata v daňovom priznaní, sa len ťažko menia zažité návyky.
Lenže ochota platiť dane je vždy aj otázkou výdavkov. Ak občania vidia, že štát s ich peniazmi nakladá nehospodárne, tak ich dôvera v systém klesá a ochota platiť dane je zákonite nižšia. Bez zmeny na tejto strane sa len ťažko niekam pohneme.
Vieme si ešte vôbec predstaviť, ako by táto krajina vyzerala, keby mala efektívnu štátnu správu, bola v nej slušná vymožiteľnosť práva a platili by sa v nej normálne dane? Bolo by to celkom iné Slovensko.