Najprv minulý mesiac banskobystrická župa rozoslala listy dvadsiatim dvom stredným školám, ktoré sú v jej pôsobnosti, aby im oznámila, že nebude spolufinancovať projekty eurofondov z programu Moderná stredná škola, pretože vraj na to nemá peniaze. Keď sa spustila búrka nevôle, župa reagovala slovami, že školy aj tak nájdu peniaze na spolufinancovanie samy.
Tak sa teda školy začali zariaďovať po svojom. Výsledkom bolo, že väčšina škôl dokladovala v projektoch svoju platobnú schopnosť výpismi zo svojich účtov. Na to župa oznámila, že väčšine z nich projekty aj tak nepovolí, lebo vraj poskytnutím výpisov zo štátnej pokladnice postupovali nezákonne a v rozpore s finančnou disciplínou. Keď niektorí z riaditeľov oznámili, že na získanie prostriedkov napríklad vypíšu zbierky, župa ich aktivitu zmietla zo stola.
No a najnovšie ide župa udať svoje školy do Bruselu, pretože vraj čerpali eurofondy podvodne. Toto všetko sa deje za prekvapeného prizerania sa zo strany ministerstva školstva, podľa ktorého banskobystrické školy neurobili nič, čo by nebolo normálne aj všade inde.
Hľa, aký ctiteľ finančnej disciplíny zasadol do županského kresla v Bystrici! Nevieme nič o tom, koľko politikov a mafiánskych klanov už odhalil a nahlásil za korupciu a rozkrádanie – čo sú obvyklé heslá, s akými krajná pravica sľubuje zatočiť so „starými poriadkami“. Zato však vidíme, že prvou obeťou jeho vlády majú byť – školy. Aké symptomatické a aké málo prekvapujúce.
A keby šlo len o finančnú disciplínu. Vedenie kraja, bez sľubovaného auditu a bez toho, aby to aspoň oficiálne oznámilo zastupiteľstvu, od marca zrušilo štyri odbory. Agendu odboru hospodárskej stratégie a riadenia majetku, odboru finančného riadenia a rozpočtu, odboru sociálnych politík a odboru vzdelávania a kultúry má momentálne už pod palcom jeden človek. Riaditeľ župného úradu Martin Beluský, inak tiež predseda Kotlebovej strany…
Keď sa stredné školy v Banskobystrickom kraji dostanú k eurofondom určeným na ich modernizáciu, bude to proti Kotlebovej vôli. Keď sa jeho spolupartajníci dostávajú k župným korytám a informáciám, a naopak, keď sú do pozície štatistov odsúvaní poslanci zastupiteľstva, je to jeho vôľou. Politik, ktorý sa nechá oslovovať „vodca“, sa presne tak aj správa. O tom, čo to má spoločné s demokraciou, musia premýšľať voliči Banskobystrického kraja.