Voliť rozumom, nie päsťou

Nie je isté, či boli účastníci včerajšej „tlačovky roka“ zajedno aspoň v tom, prečo bola vlastne zvolaná.

25.03.2014 22:00
debata (4)

Zdá sa však, že ak mala byť naozaj iba o výzve, „aby ľudia išli v sobotu voliť“, potom na ňu Andrej Kiska mohol pokojne zavolať aj Roberta Fica. Nepovedal by nič zásadne iné. A na takú tlačovku by bol možno prišiel aj Milan Kňažko.

Lenže Kňažko neprišiel vôbec a Radoslav Procházka k rečníckemu pultíku kráčal asi s takou vervou, ako odsúdenec k elektrickému kreslu. Priama podpora Kiskovej kandidatúry, ako to niektoré médiá a Kiskove internetové brigády vopred vytrubovali, sa nekonala, ani nemohla, keďže Procházka ani len nevyslovil Kiskovo meno.

Hoci obaja, Kňažko i Procházka, po prvom kole prezidentských volieb zreteľne povedali, koho budú voliť oni osobne, a vo Ficovom tábore si určite nikto nerobí ilúzie, že by tí dvaja boli nebodaj odrazu blízki ich kandidátovi, v Kiskovom tábore sa rozpútalo hotové peklo.

Z hrdinov prvého kola volieb sa na sociálnych sieťach a v mediálnych diskusiách razom stali podlí zradcovia, egomaniaci a Ficovi pomáhači. Z Kňažka sa stal čierny kôň oligarchov, ktorého jediným cieľom bolo vraj aj tak iba odčerpať hlasy neficovským kandidátom. Z Procházku zasa uhýbavý podliak, ktorý vraj nepatrične a nemorálne kalkuluje v mene svojej vlastnej kariéry… A to uvádzame iba také veci, ktoré unesie novinový papier.

Vrcholom irónie pritom je, že Kňažko aj Procházka si takéto reakcie fanatikov vlastne vyslúžili vyhláseniami, že sa spoliehajú na inteligenciu voličov a nechcú ich urážať nejakým teatrálnym oblápaním kandidáta Kisku pred televíznymi kamerami. No čo už. Reakcie niektorých ľudí iba potvrdzujú staré pravidlo o tom, že boľševizmus nie je politický smer, ale spôsob uvažovania.

Dalo by sa špekulovať, či by boli Kňažko a Procházka takíto zdržanliví aj v prípade, že by sa do druhého kola dostal jeden z nich dvoch. Aj o tom, či sú voči Kiskovi zdržanlivejší preto, lebo o ňom vedia príliš málo, alebo preto, lebo o ňom, naopak, vedia dosť. Nemá to však veľký zmysel.

Obaja sa v danej situácii zachovali celkom normálne. Obaja dali najavo, komu dajú v druhom kole svoj hlas oni osobne. Obaja dali tiež najavo, že ľudia by mali pri voľbách používať svoju vlastnú hlavu. Inými slovami, že ľudia, ktorí chcú byť hrdými občanmi, nepotrebujú, aby im „vrchnosť“ ukazovala, kadiaľ majú ísť a čo tam majú robiť.

Obaja zároveň nechcú dať bianco šek hocikomu iba preto, lebo tak si to azda predstavuje jeho tábor. A napokon, obaja dali najavo, že sa, na rozdiel od lídrov potápajúcej sa „starej“ pravice, nepotrebujú zavesiť na Kisku ako na steblo, ktoré ich má udržať nad hladinou.

Môžeme si myslieť, že jeden nechce urobiť zbytočnú chybu na staré kolená a druhý na mladé. V každom prípade, Kňažko ani Procházka nie sú problémom tejto spoločnosti. Problémom sú hysterici, ktorí si politiku mýlia so sovietskym vojnovým filmom, mysliac si, že demokracia je vtedy, keď „vyhrajú naši“.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba