Na frak dostali všetci

Potrebuje Smer po prezidentských voľbách poriadne vyvetrať? Celkom určite. Čo však potom potrebuje opozícia? V každom prípade, ak by mal byť Andrej Kiska naozaj nejakou zmenou oproti doterajšej praxi, potom v blízkosti Prezidentského paláca v Bratislave nemajú čo robiť nielen tí prví, ale ani tí druhí.

31.03.2014 22:00
debata (14)

Robert Fico si doslova vypýtal porážku, akú v sobotu utŕžil. Jednak zlou kampaňou, ale už aj samotnou kandidatúrou.

V pomernom systéme, ktorým sa riadia parlamentné voľby, môže zisk 40 percent hlasov znamenať pohodlné vládnutie. V prezidentských voľbách je však vecou elementárnych počtov, že ani teoretický zisk 49 percent hlasov neznamená víťazstvo, pretože protistrana musí mať zákonite 51 percent.

Ak v Smere rátali s tým, že druhé kolo prezidentských volieb bude v znamení hesla „všetci proti Ficovi“ – a oni s tým evidentne rátali, inak by sa ich kandidát takto nevyslovoval už pred prvým kolom – potom museli rátať aj s tým, že šanca získať nadpolovičnú väčšinu hlasov práve pre Fica, ktorý dnes polarizuje spoločnosť ako málokto iný, je veľmi malá.

Neznamená to, že by takúto šancu nikdy nemal. Sotva však mohla nastať akurát v polovici obdobia jeho vlády. A ešte pre iné: ak by proti nemu v prezidentských voľbách stáli tragédi z radov tradičnej opozície, zmietol by ich ako omrvinky zo stola. Lenže, ako sa ukázalo, proti nemu stáli postavy „zboku“, na ktorých by sa opačný tábor voličov zhodol vcelku bez problémov, aj keby do druhého kola namiesto Kisku postúpil Radoslav Procházka alebo Milan Kňažko.

Lenže ak Smer dostal v sobotu ponaučenie o tom, do akej výšky má skákať, aké ponaučenie potom dostal zvyšok parlamentu?

Je tragikomické, ako sa na Kiskovom úspechu snažia všetci priživiť. Od strán „starej“ pravice (bývalej Ľudovej platformy), ktorej kandidát mohol novému prezidentovi podarovať svoje krásne tri percentá, cez SaS, ktorej kandidát sa pri pohľade na prieskumy pre istotu vzdal ešte pred prvým kolom, až po niektorých vlčiakov „novej“ pravice, ktorá svojho kandidáta buď nemala, alebo rovno kandidovala (aj) proti Kiskovi. Do toho všetkého usilovne oprašujú pätnásť rokov staré myšlienkové schémy niektorí naši analytici a experti na politiku.

Je to nonsens. Ak chce niekto zmenu, zmeniť musí aj politiku – či dokonca najmä politiku. Tú u nás zatiaľ nikto nezrušil. Ani rôzne „občianske výbory“ s ich agresívnymi výzvami, a už dupľom nie to parlamentné panoptikum s názvom OĽaNO. Nezruší ju samozrejme ani nový prezident, ktorý práve do nej vhupol rovnými nohami.

Ak by mal Prezidentský palác slúžiť na vybavovanie si účtov medzi „starou“ a „novou“ pravicou alebo medzi vládou a opozíciou, a ak to má byť celé v znamení hlúpeho kriesenia konfrontačnej atmosféry 90. rokov, potom sa nezmení vôbec nič. Platilo by to v prípade Ficovho víťazstva a platí to aj v prípade víťazstva Kisku.

Na začiatok by možno stačilo, keby sa vo vláde i v opozícii pozreli na sobotňajšie výsledky triezvymi očami. Na frak totiž dostali všetci.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Smer #prezidentské voľby 2014 #Andrej Kiska