Majú čo robiť

Malo by sa na prezidentské voľby nazerať ako na test úspešnosti prvej polovice vládnutia druhej vlády Roberta Fica, ako to teraz niektorí navrhujú na strane vlády či opozície? Takéto hodnotenie by bolo lákavo jednoduché, ale odtrhnuté od reality.

06.04.2014 22:00
debata (6)

Ak by sa mali brať „kritériá“, ktoré pre seba obvykle používa Smer, potom áno, spokojnosť s vládou je oprávnená, pretože i keď sa premiér nakoniec nestal hlavou štátu, v prezidentských voľbách získal ešte o čosi viac hlasov, ako preferenčných pred dvoma rokmi.

Na druhej strane, merané „kritériami“, ktoré na seba obvykle používa naša pravica, Fico by mal byť spokojný s tým, že ho ľudia odmietli odmeniť prezidentskou funkciou. Nebývajú predsa najhodnotnejšie také vlády, ktoré sú vďaka svojim „odvážnym krokom“ nepopulárne?

Oboje je hrubým zjednodušením. Mimochodom, ako všetky hodnotenia, ktoré kritériá svojej strany vydávajú za objektívne, a kritériá strany, ktorá je hodnotená, považujú za menejcenné. Druhá vláda Smeru je nepochybne civilizovanejšia, ako bola vláda s HZDS a SNS. To by však bolo príliš minimalistické kritérium.

Smer sa dnes rozhodne menej utieka k národoveckým témam, ktoré obvykle slúžia ako únik pred naozajstnými problémami. Na druhej strane, čo Rómovia a vzťah nielen vlády, ale aj celého dnešného parlamentu k nim? K ľuďom, ktorí akoby neboli občanmi trpiacimi ťažkými problémami, ale namiesto toho sú problémom oni? Pre niekoho sociálnym, pre iného kriminálnym, pre mnohých všetkým dokopy? Druhá Ficova vláda je cieľavedomejšia, ako bola predchádzajúca vláda Ivety Radičovej, v ktorej akoby mali všetci až príliš veľa nevyužitého času a energie, a podľa toho to aj dopadlo. Lenže cieľavedomosť ešte automaticky neznamená, že do vytýčeného cieľa niekto aj príde.

Nezamestnanosť zostáva vysoká, pričom na ministerstve práce sa striedavo tvária, akoby kríza ešte stále vrcholila a akoby novým Zákonníkom práce už urobili všetko, čo sa od nich očakávalo. Zdravotníctvo zostáva v tých istých problémoch, v ktorých bolo pred dvoma rokmi. Veľké plány (jedna zdravotná poisťovňa a tak ďalej) zostali veľkými plánmi. Školstvo je jeden veľký chaos, pričom hektická „reformná“ aktivita ministra a jeho ľudí ho ešte umocňuje.

Tam, kde nie sú peniaze, nepomôže byrokratické presúvanie šuplíkov z jedného stola do druhého. Ak Ján Richter, Zuzana Zvolenská či Dušan Čaplovič nedokážu získať viac, alebo aspoň lepšie využiť to, čo majú, nech radšej odídu. Presvedčenie, že problémy sa riešia byrokratickým šikanovaním, môže akurát narobiť množstvo problémov nových…

Zdravé financie a lepší výber daní sú samozrejme cieľom, ktorý, ak sa podarí naplniť, zaslúži si pochvalu. Od vlády, ktorá má v parlamente pohodlnú väčšinu a ktorá nemá logistické, politické ani ideologické problémy koaličných vlád, by to však bolo veľmi málo.

Objektívne preto, lebo vysoká nezamestnanosť, zlé školstvo či zdravotníctvo by nás trápili bez ohľadu na to, čo by si predsavzala vláda. Subjektívne preto, lebo táto vláda si okrem iného predsavzala riešiť práve tieto oblasti.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba