Voľby napríklad celkom isto nerozprúdili krv v sklerotických žilách „tradičnej“ pravice. Práve naopak. Voľby, v ktorých prepadla, boli pre ňu krutou ranou. Otázka len je, či si to uvedomujú aj jej politici.
Z reakcií Pavla Freša by sa napríklad mohlo zdať, že vo voľbách hlavy štátu zvíťazil priamo kandidát SDKÚ. A nielen to. Z jeho vyhlásení by sa mohlo zdať i to, že víťazstvom Andreja Kisku akosi automaticky prestal mať Robert Fico za sebou plus-mínus štyridsať percent voličov na Slovensku.
Zatiaľ čo SDKÚ a SaS s víťazným pokrikom na perách ďalej páchajú svoju parlamentnú samovraždu, KDH (to je ich potenciálny spojenec, ktorého teraz vehementne zaháňajú k Ficovi) sa v prieskumoch umiestňuje ako druhé so stabilnými ôsmimi-deviatimi percentami. Lenže ani v KDH nemôžu byť pokojní.
Daniel Lipšic, ktorý sa donedávna snažil vyzerať ako hrozba pre „starcov“ z jeho materskej strany, upadá. Prezidentské voľby však stvorili novú hviezdu, ktorá ich ohrozuje viac. Na rozdiel od Lipšica, ktorý sa tak úporne usiluje ohromovať bombastickými vyhláseniami, až musí byť na smiech aj ľuďom, ktorí by ho možno inak boli ochotní voliť, Radoslav Procházka na to ide jemnejšie.
Jemnejšie, ale zato tiež po slovensky. Z odhadov vyplýva, že nikto z prvej trojky nepriznal peniaze na prezidentskú kampaň v plnej výške. S malým rozdielom. Kiska, ktorý tvrdí, že všetko platil z vlastného vrecka, by na to teoreticky aj mal, nech je to už, ako je. Smer, ktorý to celé platil Ficovi z príspevkov za voľby, by na to tiež mal v plnej výške, aj keby ju nepriznal. U Procházku to nikto nevie. Čo je u zakladateľa novej strany, ktorý si trúfa na výrazný úspech v parlamentných voľbách o dva roky, prinajmenšom rovnaký problém, akým sú nepriznaní sponzori „starých“ strán.
Na slovenskej pravici sa to skrátka čerí a vlní. Lucia Žitňanská je posilou Mostu Bélu Bugára, ktorý má za sebou tiež lekciu – na jednej strane fiasko Pavla Hrušovského, na druhej relatívny úspech SMK s ich Gyulom Bárdosom. Miroslav Beblavý dal prednosť konzervatívcovi Procházkovi (nie nepodobne, ako je to u Lipšica s odpadlíkmi z SaS).
A čo Smer? Môže z prezidentských volieb vyjsť nedotknuto – až na obetovaného podpredsedu Mareka Maďariča? Nemal by.
Ak pre nich plynie z volieb jedno poučenie, mohlo by sa sformulovať aj nasledovne. Fico v jednej z televíznych debát rozčúlene vysvetľoval, že veď sociálny demokrat nemusí automaticky hneď presadzovať práva LGBT menšín. Lenže takto problém nestojí. Sociálny demokrat by hlavne nemal byť nádobou, do ktorej sa v prípade potreby naleje čokoľvek, o čom si myslí, že to na ľudí zaberie. Napríklad insitné (pretože sa napokon ukázali aj ako nesprávne) predstavy o tom, čo od neho asi očakávajú vidiecki konzervatívni voliči.