Ak sa o mesiac opäť zopakuje naša biedna voličská účasť, v europarlamente nás budú možno zastupovať ľudia, ktorí o fungovaní únie často nevedia nič, o to viac sú však naladení proti nej. Za splnenie svojej misie by považovali, keby sa EÚ rozvalila a keby sa integrácia vrátila o niekoľko krokov dozadu.
Už nežijeme v relatívne „pokojných“ časoch, keď sa napriek nezáujmu voličov o voľby do volených pozícií dostávali viac-menej predvídateľní politici, zakotvení v nejakých viac-menej čitateľných stranách či ideových pozíciách. Žijeme v čase, keď sa vyrojili rôzne postavy hlásajúce alternatívnu antipolitiku.
Samo osebe by to ešte nemuselo znamenať hrozbu, ba niektoré alternatívy by dokonca mohli priniesť čerstvý vietor do zatuchnutého priestoru našej ponovembrovej politiky. Lenže to, čo sa u nás prezentuje ako alternatíva, je často iba zmes xenofóbie a nenávisti k „novotám“, spojená s detinským nazeraním na to, ako funguje Európa, ba politika ako taká.
Z tých 333 kandidátov z 29 strán, ktorí u nás idú do eurovolieb, by sa až príliš mnohí v europarlamente skôr či neskôr zaradili k známym extrémistom. Ak však môžu takí lepenovci, Liga severu či britská UKIP rátať s tým, že ich krajiny by zánik únie ešte relatívne ustáli (i keď s obrovskými škodami), s čím rátajú naši? Že akurát Slovensko, ktorého chod životne závisí od fungovania európskeho integračného priestoru, zostane nedotknuté, či dokonca na tom zarobí?
Žiaľ, presne to je to, čo sa snažia nahovoriť voličom. A bez ohľadu na to, či tej hlúposti nebodaj veria aj sami, alebo či sú len cynickými kšeftármi s ľudským strachom, ktorému sa v časoch kríz dobre darí, presne tak by aj Európa dopadla, ak by sa jednej z jej najvyšších inštitúcií mali zmocniť takíto ľudia.
Na jednej strane máme „skeptikov“ z SaS či Novy, ktorí dnes taktne mlčia o tom, že tá pomoc Grécku či Španielsku sa nakoniec, čuduj sa svete, zrejme vyplatila. Iste, tá pomoc stála tie krajiny aj mnoho obetí, lenže Richard Sulík a spol. nehovorili o gréckych obetiach, ale o lenivých gréckych podvodníkoch. O slovo sa hlásia aj rôzne obskúrne strany až po neofašistov, ktorí si svoju protieurópsku zášť dnes vybíjajú v ignorovaní potrieb obyvateľov Banskobystrického kraja.
Hrozba nárastu extrémizmu v prvých eurovoľbách po rokoch krízy je reálna v celej Európe. „Klasickí“ politici urobili v kríze mnoho chýb vyplývajúcich často z ich závislosti od generácie ekonómov, ktorá v prvom rade krízu dopustila. Lenže to, čo ponúkajú extrémisti, je čistá katastrofa. Ak si niekto o nich myslí, že práve oni sú riešením korupcie, hlboko sa mýli. Ak bolo niekedy naozaj treba voliť „tradičné“ strany aj s ich známymi limitmi, je to určite v eurovoľbách.